Ako Výstrkov na VALBRUCH zablúdil…a dorazila aj zubatá

Pred pár dňami akosi potichu prebehla CB akcia Svätojánske portejblovanie a Luboš s Jankou Miloslavov nám poslali jeden taký článoček, ako sami píšu – od srdca…

Ani neviem ako a kde začať, ale určite to nejako skúsim dať. Opäť nastal čas dakam vypadnúť a toto bol ten správny deň. Pri registrácii, kam vypadnúť v daný deň sme ale mali dilemu…..KAM VYPADNUUUUŤ?, aby to opäť nebol Kamzík? Padol nápad niektorých členov Bratislavského CB kolečka, že by sme mali skúsiť kopček kúsok cesty od Bratislavy a to WIEGEROVÁ VILA – Svätý Jur Vodáreň a Lokátor JN88…… Tak znela registrácia na portáli a bolo rozhodnuté, aspoň vyskúšame niečo nové.

Onééééé…….. nasadajme, vravím Janke v sobotu v daný deň o 10:30, odchádzame na kopec. Kopec nemáme ďaleko, tak sa ani neponáhľame a veď čo, času máme dosť. Trocha nás s Jankou po ceste mátali obavy, že kam to ideme a či tam bude dobre. Prichádzame na vybratú kótu a čo nevidíme… Uličky hádam užšie ako na Talianskej riviére niekde na Sicílii a bohom zabudnutej zemi. Samý zákaz vjazdu, súkromný pozemok a značiek od výmyslu sveta. A cesta na vodáreň?, prešiel som si asi tak 50 metrov pešo a však čooooo, rampa a cesta taká, že aj vozidlo BVP by malo čo robiť. Tak tu sme skončili a to sme ešte ani nezačali.

Kristušácka dolina, bola moja reakcia, akoby som tušil, že niečo neklapne. Ták a sme v r….i, co včul, vravím Janke, včul buc múdra, čo urobíme? Janka s kľudom generála……ideme inde, lebo ja sa domov nevrátim. Fasa, lepšiu odpoveď mi ani nemohla dať, ale veď čo ….kto sa blbo pýta, dostane aj blbú odpoveď. Nooo…..snažil som sa udržať v kľude a priznám sa, moc sa mi to nedarilo a potichúčky mi začali škrípať zuby. Zaparkovali sme auto na nejakom súkromnom parkovisku, zapálili čvaňháro a išli hľadať náhradnú kótu. ZOCHOVÁ CHATA – VEĽKÁ HOMOLA ?, padlo rozhodnutie č.2. Nebol som tam cca 20 rokov a tak si vravíme, OK ideme smer Zochová.

Super, stúpla nám obom nálada a tak sme vyrazili na novú kótu. Ako sa tak vegetne presúvame na novú kótu, stále som mal taký vnútorný pocit, že sa uuuuurčite opäť niečo poondie. No a poviem Vám, že sa aj poondialo…….a poriadne, dorazili sme na Zochovú a čo nevidíme, všade nové chaty, pri každej súkromné parkoviská, záchytné parkoviská všetky plné, prečo by aj neboli všakže, veď paštikári si vybehli na kopeček sa poprechádzať do lesííííčka a kua to všetci došli na autách? Aby to všetko šľaktrafilo si vravím……áno, už mi neškrípali len zuby, ale už mi v nich aj plomby rezonovali veľmi vysokou frekvenciou.

A Janka?…tá mala totálne všetko…….veď viete kde, ona si jednoducho dupla a bolo po paráde. No mne to veru nepridávalo na kľude…ten jej bohovský pokoj. Tak a dosť, som si povedal ja, ja tu nebudem krúžiť ako jastrab nad korisťou. Otočil som naše vozítko a poznamenal, ja už mám toho plné zuby, ide sa domov. Padol ešte jeden nápad a to taký, že ideme domov a pôjdeme večer predsa len na Kamzík a Svätojánske si odvysielame opäť zo starej kóty. Tak váaaaaženyyyyyy……..to som si iba ja myslel, že sa ide domov. Janka si postavila hlavu a ona domov nejde a ty určite niečo vymyslíš a bla bla bla….. Ancijáááááááša tvojho, odstavil som auto niekde na pol ceste medzi Zochovou Chatou a Modrou na nejakom parkovisku. Rozleteli sa dvere, vybehol som von, zapálil si Tuberiho tyčinku, naštartoval som uja najmúdrejšieho GOOGLA a pomeho, hľadaaaaaaj niečo, lebo buď rozkúšem telefón alebo Janku.Padli návrhy ako, Veľká Javorina, Brezová pod Bradlom atď…

Odrazu ma  osvietila svätožiara…alebo to bol Jankin pohľad?

Nuž neviem čo to bolo, ale bolo to silné osvietenie. Z ničoho nič mi prebehlo hlavou a vravím Janke, čo tak sa vykašľať na celé Karpaty a skúsiť ísť na Šianec? Smer ŠIANEC. Povedal som si , že toto je už ale vážne posledné rozhodnutie, inak to ešte nerozbalené zabalíme a končíme. Zavolal som nášmu starému, všetkým dobre známemu, CBčku vernému, STANOVI Dolné Trhovište. Čo ani čert nechce a ja už vôbec nie, je to, že STANO nedvíííííha telefón… No vo mne to už teda riadne všetko vrie a urobím rozhodnutie… IDE SA NA ŠIANEC a je mi už jedno ako to dopadne. Nastavujem navigáciu a vyrážame smer Hlohovec. Vedel som, že Stano nás nenechá v štichu a niekde pred Trnavou mi odrazu zvoní telefón. STANKO…….Seeeeerus, máme na teba jednu prosbu a tá znie. Vedeli by sme vysielať zo Šianca? Vieš dve kóty nám zlyhali na plnej čiare a nemáme už kam ísť, iba že ak tak domov. Odpoveď znela…….zo Šianca nie, nakoľko vy chcete aj nocovať a to je pri hlavnej ceste, tak vám odporučím jeden kopec. A teraz prichádza to zázračné slovíčko…

“VALBRUCH”

Stále mierime smer Hlohovec, ja som tomu trocha pridal nakoľko už sme sa dosť dlho vozili po západe a bolo by už načase to niekde zaparkovať a rozbaliť. Vchádzame do Hlohovca a Janka samozrejme monitoruje aj PMR počas jazdy a zrazu sa ozve, Výzva na Expedíciu Výstrkov, tu je Peťo Hlohovec. Janka odpovedá, že áno počúvame a vchádzame do Hlohovca. Peťová odpoveď…..už Vás čakám na Šianci. No super, v tomto má určite prsty Stano. Samozrejme sa Stano postaral o to, nakoľko on nemohol v tom čase, tak rýchlo zmobilizoval Peťa, či by nás mohol ísť čakať na kopec. Bolo mi ľúto Peťa, nakoľko musel opustiť na chvíľu rodinku, grilovačku a chladené pivečko a išiel čakať zblúdilý Výstrkov. Ďakujeme Peťko za tvoju ochotu. A konečne už aj nejaké foto……

Peťo Hlohovec

Po úvodnom zoznámení sa, posedení a pokecaní na Šianci sa nás Peťo pýta, či vieme kam to máme ísť na to ten VALBRUCH, no a my že nie, nevieme. Peťo trocha bonzol Stana,(slušne ho natrel) že už pekne dlho mu sľubuje a ukáže mu to ten Valbruch, nakoľko ani Peťo tam ešte nikdy nebol. Peťo trocha vie, ktorým smerom sa vydať, tak nasadáme do áut, vyrážame a po ceste sa spájame so Stanom, ktorý nás už naviguje. Prichádzame už pomaly na miesto určenia a Peťo sa neponáhľa (až tak veľmi), tak ide snami až na Valbruch. Vraj aj on už chce poznať to miesto, kde sa to ten Stano chodí schovávať.

To ten Valbruch…viac nemôžem prezradiť, bo to utajené

Jáááááj, tak som sa rozpísal, že si musím pauzu dať….

…….

…….

Koniec pauzy…

Dorazili sme, konečne si môžem dať jedno vychladené, lebo už sa mi od huby práši. Chvíľu sa s nami zdrží aj Peťo Hlohovec, pokecáme a vraví, že ide on teda ešte za rodinkou a večer, že príde za nami nás ešte pozrieť. Začíname s Jankou vybaľovať veci z auta nakoľko už je čas a treba ešte poskladať anténu a postaviť stan a iba boh vie, že čo ešte. Janka sa popri vybalovaní ešte aj venuje PMR…..Viac vykecáva ako vybaľuje… Tak ja som si to vyriešil po svojom…..rozbalil som si nádobíčko a hele…

Semua (Ja) a montáž…..a pivo

Už stojí…..Skipperovka

Všetko rozbalené, nachystané a môže sa začať trocha vysielať. Ako pribúdajú pomaličky nejaké spojenia, ozýva sa v éteri známy hlas a to Stano Dolné Trhovište, že je už na ceste za nami a že berie aj syna, tak nás to potešilo a čakali sme na jeho príchod.

Stano Dolné Trhovište a Samko

Ďalší známy hlas v éteri a to Michal Nová Dedinka, vraj štartuje z domu a že o chvíľu som pri Vás. Poviem Vám, to bola sakra rýchlosť. Michal ? Ty si to koľko hnal ? Rýýýýýýýchlo……….znela odpoveď.

Michal a spol…

Veď s takou mašinou sa ani nečudujem, že Michal dorazil vo veľmi krátkom čase. Toto boli naši prví a poslední návštevníci. Ako sa tak zvečerievalo, návšteva nám oznamuje, že sa poberú už domov, nakoľko majú ešte nejaké povinnosti. Spravili sme si na záver spoločné foto a panstvo sa pobralo ďalej.

Zubatá (Stano D. Trhovište), jeho syn Samko, Michal N. Dedinka, moja maličkosť a Janka fotí

Návšteva odišla no a my sme zostali sami, zasadli sme k výbave a porobili zopár spojení. Snažil som sa ako sa dalo a potiahol som to až do 01:15. Janka to už vzdala niekedy okolo polnoci. Rozpisovať nočné dianie okolo Janky už nebudem, to nech Vám povie sama, či už cez éter alebo osobne a poviem Vám, že bola to zábava. Asi máam doma klaustofobičku…HAHAHA.

Náš nocľah….Janka spala v tom napravo

Nedeľu ráno sa nám podarilo urobiť ešte nejaké tie spojeníčka, Janka zatiaľ chystala raňajky a kafíčko, ja som trocha pokecal s chalanmi, čo nás boli pozrieť a to bude asi tak všetko. Nastal čas a my sme sa začali baliť a chystať sa na odchod domov. Popri tom sme sa náramne bavili, že ako sme to šikovno zvládli a nemuseli sme skončiť opäť na Kamzíku.

Týmto by sme sa chceli poďakovať…Stanovi D. Trhovište za to, že nám pomohol s kótou a nenechal nás v štichu ako sa hovorí…Peťovi Hlohovec, že nás očakával na Šianci a potom doprevádzal až na miesto určenia a to všetko na úkor ponechania svojej rodinky doma, aby pomohol nám…Michalovi N. Dedinka, že sa obetoval a meral takú vzdialenosť, len aby nás prišiel pozrieť. Vďaka patrí všetkým, ktorí mali s nami spojenia a posunuli nás tým trocha ďalej.

Na záver ?
Ak som na niekoho a niečo zabudol, hlboko sa ospravedlňujem, nabudúce sa polepším. A aproppo, nakoľko tu nie je Janka vidieť, tak jedna spomienková…

Janka fotografka

Dúfam, že ste sa príjemne pobavili pri čítaní tohto románu a 73 priatelia, zasa opäť niekedy a niekde.

Za Expedíciu Výstrkov Ľuboš a Janka Miloslavov