Na webe je dáka nuda, povedal si Alan Trnava a poslal nám príspevok o svojom aprílovom výjazde na Uchánok…
Mesiac od posledného CB portejblu prešiel neuveriteľne rýchlo. Sobota podvečer, ja sedím doma na tróne a ťukajúc do mobilu si uvedomujem, že začínam byť majster portejblov na poslednú chvíľu :). Behám prstom po obrazovke v mapovej aplikácii a hľadám kam to len dnes zapichnúť, kde to dnes rozložiť…? Keďže je pokročilý čas nesmie to byť ďaleko. A keďže je pokročilý čas rozhodol som sa zobrať len magnetku a nezdržiavať sa stavbou antény na stožiari. A do tretice keďže – keďže budem mať len magnetku, tak by bolo výhodné vyraziť niekam blízko západnej hranice, a zvýšiť tak pravdepodobnosť, že sa „dokričím“ aj na Moravu a do Čiech. Blúdim prstom po Záhorí niekde okolo Havranu a hľadám nejaký nezalesnený priestor mimo CHKO. Vrstevnice ma navádzajú kúsok od cesty a prst sa mi zastavil na tom krásnom názve – Uchánok.
To bola láska na prvý pich. Samozrejme myslím pich prstom do mapy. Ešte kontrola satelitnej mapy ohľadom autom prístupnej poľnej cestičky a toho, že je to kopec holý. Potom sa to zomlelo všetko ešte rýchlejšie. O hodinu a pol som už sedel na Uchánku v mojom alanmobile a napínal uši nasmerované k zvukovému výstupu z CB búdky.
Tento „ušatý“ kopec ma príjemne prekvapil dobrým prístupom a aj tým, aký otvorený výhľad a priestor poskytuje. A ako sa neskôr ukázalo aj niečím oveľa kvalitnejším. Prvé až spojenie 20:06. Bál som sa, že väčšina staníc už bude z kopcov preč, ale opak bol pravdou. S expedičkami sa to len tak sypalo. Mafia, Bažanti, Medvede, Žitava, Baťovan, Trnaváci a Marco Polo. To bola úvodná salva spojení, ktorú som zachytil hneď za prvú polhoďku a hneď samá vyberaná spoločnosť :). Magnetka sa len tak oblizovala nad týmito sústami a to ešte nevedela, že zlatý klinec programu ju ešte len čaká.
Teplota bola príjemná. A to nie len v aute, ale aj čaju v termoske a kávy v termohrnčeku. Spojeníčka pribúdali, čaj ubúdal a normálne som začal ľutovať, že som do kufra nehodil aj päťosminu, lebo to chodilo ozaj dobre. A k päťosmine stožiar. A k stožiaru laná a kotvy…. a ku kotvám račňu a kladivo… aha a ešte koax. Okej okej. Tak to prrrrrrr! Veď práve pre toto som sa rozhodol len pre magnetku :). Nasledujúcu fotku by som nazval zátišie portejblistu.
No a ako to celé dopadlo? Ehm… Moment, idem si otvoriť denník cl6 a trocha sa zorientovať. Takže takto: Z 27 spojení som spravil 15 spojení s Expedíciami, čo svedčí o bohatej účasti v tomto kole. Celkove som spravil 12 staníc z Českej republiky, 13 staníc zo Slovenska a 2 z Rakúska. Vyvrcholenie ako to už niekedy býva (a to nie len na portejbloch:)) prišlo po polnoci. A to hneď dvakrát za sebou. No veď aj to sa niekedy stáva. Najprv 00:24 Bludička České Budějovice na kóte Myslivna – 202km. To som zlomil prvý krát môj rekord na magnetku. A hneď o minútku som ho prekonal a zapísal Expedice Tetřev /p Tok a fantastických 279km. Toto som naozaj od tejto magnetky nečakal (Farun 130cm). Ale veď nič, po polnoci sú rôzne veci dovolené. Radosť to bola veľká a v každom prípade na oboch stranách. Podotýkam ešte, že to bolo SSB moduláciou.
Na záver musím povedať, že som bol z portejblu veľmi uspokojený. A nie len kvôli polnočným vrcholom, ale aj z prvej skúsenosti na Uchánku, čo sa týka prístupnosti a aj podmienok šírenia z tejto kóty. Ďakujem aj Expedícii Marco Polo za trpezlivosť, keď som si mohol viac krát spraviť spojenie s protistanicou, ktorú práve Kaso Žilina dokončil. Samozrejme vďaka patrí všetkým ktorí sú v mojom denníku. A nie len tým.
73
Alan Trnava
