ZCBZ #7 – Jano Nové Zámky

A konečne je tu siedma (zrejme posledná) časť nášho seriálu o Zimnom CB závode. Najdlhší raport zo svojej expedičky zaslal Jano Nové Zámky…

 

 

 

 

Zimný CB závod je pre mňa zaujímavá súťaž z pohľadu náročnosti technickej, fyzickej a správneho umiestnenia. Výber kóty v tomto závode nieje jednoduchý, je veľmi závislý na počasí a perinbabke ktorá tento rok nešetrila, to aj poriadne skomplikovalo dostupnosť vrcholov pre viacerých účastníkov.
Tento rok som sa rozhodol zájsť za hranice k našim západným susedom do Bielych Karpát v oblasti Mikulčinho Vrchu. Spravil som si tam malý prieskum v zimnom období a bolo to tam zjazdné aj osobákom s predohrabom. Tak som usúdil že skúsim po prvý krát vysielať z teplej izby na chate Vyškovec v nadmorskej výške 750m vzdialenej 1,8km vzdušnou čiarou od Mikulčáku ktorá bola relatívne otvorená bez stromov na západ/východ a tak trošku aj smerom domov na juh.
Rezervoval som si najmenšiu izbu a dúfal že tam nebude rušenie, lebo som vedel ze je to jednotka izba hneď pri reštaurácii s barom a plno elektroniky…
Prípravy prebehli týždeň pred závodom a nakoľko sa poznám že všetko mi trvá dlhšie ako by som si predstavoval, naplánoval som vyraziť na chatu už v piatok po práci a zostať do nedele obeda.
Rozhodol som sa zobrať aj malú-veľkú “zbraň” v podobe 4 prvkovej smerovky aj s novým rotátorom. Súťaž zo smerovkou som pár krát absolvoval ale pracovať s rotátorom bola moja premiéra a mal som obavy ako to dopadne a predstava absencie vertikálu ma desila, tak som nabalil aj ten. Veď čas na montáž a špekulovanie bude, tak sa uvidí. Paradox je to že takéto testovačky vyvádzam v zime a ešte k tomu v 1,5 metrových snehových závejoch v jednej osobe……. Sám tomu nerozumiem.

Auto nabalené, proviant tiež, odhodlanie tak isto, vyrážam.

Cesta z domu bez problémov, aj keď husto snežilo. Cesty zjazdné, diaľnice vyfúkané. Po prechode hraníc Drietoma-Starý Hrozenkov a stúpaní to začínalo hustnúť a snehu pri krajnici pribúdať. To som už tušil že hore bude veselo.

Cesta k Mikulčáku.

Odbočka k chate bola v protismere a zahrnutá pluhom cca 20-30cm snehom. Ani som neplánoval spomaliť a prerazil som to, potom už len kúsok 300 metrov, našťastie dole kopcom k chate. Podmienky a snehová nádielka sa tam za ten mesiac čo som bol na obhliadke poriadne zmenila.

A som tu, chata Vyškovec. Silno fúka od západu sneh z ľadom, teplota -2 stupňov.

Moje externé “pracovisko/fitnes”.

Kuchárova 5/8 na priľahlej búdke, ktorú používa len v lete.

Tak som sa ubytoval a moje prekvapenie na izbe je na nasledujúcom obrázku. Terasa komplet zasypaná snehom do výšky 1,5 metra spadnutým a nafúkaným zo strechy chaty.

Dvere na terasu som ani náhodou neotváral a okno až po odstránení snehu z vonkajšej strany.

No hneď mi bolo jasné, že to nebude jednoduché s umiestnením antén. Mal som obmedzené dĺžky káblov 18 a 25m. Večer som vybalil časť výbavy potrebnej vo vnútri, zriadil som na izbe malé pracovisko, ostatné si nechávam na ráno a idem skorej spať, aby som sa pripravil na zajtrajšie experimentovanie…

Ráno som dostal poriadne raňajky, tak hurá do toho.

Prestrčil som kábel cez okno, zapol stanicu, vonku pripojil a provizórne upevnil anténu na zloženom magiruse v prednej časti dobre prístupnej terasy, že to na rýchlo otestujem, aký bordel tu je v éteri. A problém bol na svete, rušenie S4 pochádzajúce z reštaurácie! Prúser, to je nepoužiteľné, rýchlo sadám do auta aj s rádiostanicou a na mobilku anténu postupne mapujem okolie chaty. Pred chatou, za chatou, vedľa chaty zľava nič bez najmenšieho rušáku na s-metri, len pravá predná časť chaty zarušená. To snáď nie, presne tam bol jediný priestor na stavbu antén.
Čo teraz, odviažem magirus a aj so 7 metrovou anténou sa brodím v kope snehu na terase, škriabem sa okolo mojej izby a postupujem smerom dozadu, snáď to tam bude lepšie. Kábel (15m) mal ešte rezervu pár metrov, tak som zapichol magirus a škriabem sa naspäť k oknu mojej izby, kde mám zapnutú staničku a jedným okom škúlim na s-meter, sakra ešte 2 esá. Tak zase naspäť a magirus ťahám aj s anténou na maximum dĺžky kábla s rezervou, že to chcem ešte vysunúť aspoň do 8 metrovej výšky, aby anténa videla aj za chatu smerom na západ. Moje snaženie a posunutie ešte o 3 metre k smrečku sa vyplatilo, rušák S0. Ok, jeden problém vyriešený, teraz ďalší, ukotvenie. Ešte šťastie, že som zobral so sebou veľké plechové vojenské kotvy z rdm-12 tky. Všetko som kotvil do snehu a poriadnym zarazením nohou, snáď to vydrží.

Vertikál stojí, ukotvené, skúšam prvé testovacie spojenia, funguje to. Hlásia sa aj ostatný portejblisti, ale to je už 11:30.

Rozmýšľam čo ďalej, idem stavať aj smerovku? Vertikál mi dal dosť zabrať v tých závejoch po pás, ale raňajky boli výdatné tak idem pokračovať aj keď viem že to potrvá a skôr ako o 15:00 nezačnem súťaž.

Dilema je zase s umiestnením takej opachy, kam s tým aby sa to dalo aj v jednej osobe postaviť a kotviť? Jediná možnosť je pri bazéne, ktorý je pod snehom, ale úrovňou nižšie asi o 3 metre, to ani “neprestrelím” cez chatu na západ a tak aj bolo.

Nevadí, staviam montujem, okolie si nevšímam, nechcem ani vedieť čo si o mne pomysleli turisti v chate a reštaurácii. Tichý blázon behá po vonku 5 hodín, naťahuje káble, laná a riskuje že niečo roztrepe.

Pri behaní okolo bazéna som v tom snehu trochu neodhadol jeho okraj a šups, už som bol jednou nohou v kašovitej vode až po koleno, jasné že voda bola hneď aj v topánke. To snáď nie a to som mal ešte na dobrú hodinku roboty.

Hurá, podarilo sa, hrablička stojí, rotátor rotuje, vetrisko fučí, zo všetkým lomcuje, buď to do rána vydrží alebo to pozbieram.

Všetko zmontované, pripravené, idem dnu zohriať sa a vysušiť veci, to je už 14:30. Čas je a vždy bol môj nepriateľ. Pracovisko pripravené, energia doplnená, začínam súťažiť od 15:00. Spojenia pribúdajú jedno za druhým, ale žiadne diaľky, zatiaľ najdlhšie len 145km s Tomášom Sruby Nr. Suchý vrch. Chvíľku po ňom začujem na ch28 expedice Pohádka, síce len trojkovým rádiom, ale dobúchať sa na neho sa mi nepodarilo. Mal tam veľa lokálnych staníc a okno trvalo asi len 5 minút. Expedícia Ondrej Aj Križiaci to stihli, ale oni sa počuli 5 rádiom. Škoda, tak skúsime ráno, ale už som ho viac nepočul. Počasie a podmienky nám nepriali. Stanicu vypínam 24:00 a budík nastavujem na 5:45.

Ranný opatrný pohľad z poza závesu na antény, uff sú tam kde majú byť. Ale ten sneh a vietor ma už štve, všetko zafúkané, káble, rotátor, všetky moje stopy aj tie hlboké zmizli, ako by som tam ani nebol.

Ráno zopár spojení ešte pribudlo, moravské kolečká “uzamknuté” to som ani veľmi netrápil. O deviatej hodine ukončujem súťaž a sústreďujem sa na rýchlu demontáž a naloženie vecí. Za dve hodiny som to zbalil aj s čistením techniky od toho bieleho h…a.

Dal som si teplý obed a hurá domov. Čašníčke som poďakoval a vravím, sem prídem už len v lete! (smiech). Hold príroda je mocná.

To by som len chcel ísť domov. Na parkovisko pred chatou pribudlo 15cm snehu a dostať sa na bočnú cestu mierne do kopca, ktorú traktor prehrnul nebolo možné ani s 15 metrovým rozbehom na predohram. No nič tak na záver otestujem aj reťaze, na štastie sa tam objavilo dosť turistov ktorý ma skúšali v rozbehu vytlačiť, to som sa dostal do takého štádia že to už nešlo ani nazad dolu kopcom. Tak potlačili aj opačne a prišla na rad lopata. Trochu som odhádzal snehu aby nechytalo spodok auta a s pomocou ľudskej sily som to prerazil. Ďakujem.

Po ceste smerom k Mikulčáku sa mi naskytol pekný pohľad smerom domov na juh, slnkoooo, hurá už ideeem.

Nemám rád zimu, ale toto bol naozaj zážitok aj keď spojení málo a to som ani nestanoval chalani, klobúk dole. Myslel som, že zle počujem, keď sa mi hlásila expedícia Jan Golian z Trnovníka. To by som nedal, ale nikdy nehovor nikdy, skoro všetko sa dá, keď je odhodlanie.

Všetkým portejblistom aj domasedom ďakujem za zavolanie a prajem všetko dobré, do počutia priatelia.

 

73 Jano NZ