ZCBZ 2020 #3 – Ako Trnaváci „na kus plechu“ Radegastov spravili

Tretie pokračovanie seriálu o Zimnom CB závode je na svete. Tentokrát nám svoje dojmy poslal Alan Trnava, člen Exp. Trnaváci…

Druhú tohtoročnú sobotu začínalo všetko sľubne. V Trnave na obed vládlo jasné a slnečné počasie pri teplote asi plus päť, čoho využilo aj vyhliadkové lietadlo a krúžilo nad nami, keď sme chystali do auta výbavu na Zimný CB závod 2020. Presne o 13:30, podľa plánu, sme už aj my krúžili po sídlisku a vyrážali „na kopec“. Pilotoval som ja a Boris Trnava ako správny copilot čítal imaginárny predletový checklist. Stožiar – máme… anténa – máme… baterky – máme 3kusy… vysielačka máme 2kusy… konzervy, pivo a čaj – máme… Nemá zmysel opisovať celý rozhovor, bolo toho ešte veľa :).

Nevedeli sme, aké terénne podmienky budú na Havrane, tak sme mali v zálohe aj snehové reťaze, ktoré by prípadne pomohli aj na výjazd po mokrej tráve. Nakoniec to bolo bez problémov a dostali sme sa s autom bez reťazí po relatívne suchej tráve až hore na kopec. Čo na tom, že blato bolo až na bočných oknách.

Vo dvojici ide stavanie antény a stožiaru oveľa rýchlejšie, takže o chvíľu mi už Boris dáva otázku „No čo, ideme to zdvihnúť?“. „Jasné ideme“ bola moja odpoveď a obzrel som sa cez plece na anténu na stožiari, ležiacu ešte na zemi. „Len ešte radiály sme nedali“, zhodnotil som situáciu, lebo som si práve uvedomil, prečo tá anténa na zemi tak pekne leží. Pre upresnenie anténa bola 5/8. Pozriem do auta, dal som si aj dve kolečká okolo auta, ale radiálov nikde. Priznávam sa vypadlo zo mňa pár vybraných slov na „K“, možno aj všetky. Ale radiály sa aj tak neobjavili. A teraz „bábo raď “. Nemali sme v aute žiadne náhradné antény, drôty, špice na bicykel a radiály už vôbec nie. Chvíľu som koketoval s myšlienkou postrihať náhradný koaxiál a spraviť z neho aspoň visiace radiály, ale bolo mi ľúto úplne novej H155-ky. Potom mi padol do oka náhradný kotviaci prvok na stožiar, ktorý som vyrobil dávnejšie z troch ohýbaných plechov. Otvory v ňom presne sedeli s otvormi pre skrutky na upevnenie radiálov na anténe. Rozhodol som sa v momente a Boris už aj vyklepával tri plechy do roviny. Našťastie sme mali veľké kladivo na zatĺkanie nohy stožiaru. Vznikli tri ploché a krátke radiály, ktoré bez problémov sadli na anténu. Netrúfali sme si odhadnúť, ako bude takáto anténa vyžarovať a aké budú namerané hodnoty. Pôvodné radiály majú dĺžku 132cm, nové 20cm. No nič to, bola zima na dlhé úvahy. Hop alebo trop. PSV prekvapivo dobré od 1,2 do 1,6. Lepšie na horných kanáloch. Tak sme niečo po štvrtej hodine poobede odštartovali našu účasť v Zimnom CB závode.

Prvé spojenie to je už klasika. Milan Senica burácal z Veľkej Javoriny za 59. Tak uvidíme, hovoríme si, snáď tá oplechovaná anténa aj bude vysielať. Druhé spojenie nám hneď potvrdilo funkčnosť antény. Expedícia Radegast na Čerchove a krásnych 341km. Report slabší, tak 20 alebo 30, ale spojenie bez problémov. Radosť bola veľká, toto bol sľubný začiatok. Nasledovalo niekoľko spojení okolo 100km. Väčšinou všetci udávali s lokátorom hneď aj skratku kraja, čo značí o popularite zimného závodu a teda znalosti pravidiel. Potom nám ale začal klesať priemer kilometrov na spojenie a aj keď spojení pribúdalo, boli viac menej lokálne do 50km. Sem tam niečo cez 100, ale maximálne do 120km. Žiadny DX sa už nekonal. V jednom prípade sme využili aj SSB a to na Exp. Výstrkov do Bratislavskej lodenice, keď to na 4W FM to proste nešlo. Potešilo aj spojenie s Petrom Trnava, prakticky presne z nášho domovského lokátoru. Zdá sa, že záujemcov o CB predsa len neubúda a viacerí oprášili stanice, aby „vyhnali pavúka“ z antény.

Nedá mi nespomenúť dva fenomény tejto závodnej soboty. Prvý bol v tom, že už dávno sme sa nestretli s takým obsadením horných kanálov. Trnaváci zvyknú používať CH37 a aj anténu sme mali naladenú do tohto segmentu pásma, ale bolo veľmi problematické tu nájsť voľný kanál. Od CH 25 až po CH40 bolo všetko obsadené. Aspoň značnú časť večera.

Druhý fenomén bol v tom, že sa nám často stávalo, že sme počuli dve prebiehajúce spojenia na jednom kanáli, alebo robíme spojenie na zdanlivo čistom kanáli a zrazu niekto robí spojenie „krížom“ cez nás a evidentne nás nepočuje. Potom sme museli buď čakať, alebo rýchlo dokončiť spojenie, aby sme ho nestratili aj za cenu rušenia druhej dvojice. Možno to bolo aj našou kótou, ale každopádne bolo aj dosť staníc v éteri, čo je pozitívne. Len to chcelo trpezlivosť.

Prišiel čas aj na nejakú tú kávičku a čaj, čo v tej zime dobre padlo. Síce bolo len okolo nuly, už sa nepamätám, či vôbec mrzlo, ale na tomto holom kopci dosť fúkalo.

Krátko pred desiatou večer už nebolo s kým robiť spojenia, tak sme to zbalili. Bola už fakt dosť kosa na poskakovanie po poli a skladanie dobre vychladených trubiek. Tak sme boli radi, že po chvíli už sedíme vo vyhriatom aute a gúľame sa dole Havranom smer domov.

S výsledkom sme spokojní, i keď stále je čo zlepšovať. Hlavne do checklistu zapísať aj radiály. Počtom spojení sme prekonali PE33 a násobičov sa podarilo spraviť slušný počet. Ale viac až vo vyhodnotení súťaže :).

Priatelia, ďakujeme za trpezlivosť, ospravedlňujeme sa za brepty a tradične – o rok dúfam dopočutia.

Za Expedíciu Trnaváci,
od mikrofónu Boris Trnava a od klávesnice Alan Trnava
73!