Trnavský Podzimný Éter 33 a súboj s vetrom na Žalostinej

Po veľmi dlhej dobe sme do redakcie dostali žiadosť o zverejnenie článku o portejblovaní. Veľmi radi ho zverejňujeme a ostatní nebojte sa a pošlite pár slov aj vy…

Ako sa blížil termín PE33/2021, tak sa rozozneli Trnavské tam-tamy a zvolávali členov expedície na ďalšie prieskumno – súťažné ťaženie. Po zasadnutí Rady starších ostali sedieť na striedačke kvôli rôznym povinnostiam dvaja členovia – Boris a Tacho. A dvaja ďalší, Afro a moja rezonančnosť, zahájili bojové ťaženie smer Žalostiná – dobre známy holý kopec s rozhľadňou a krásnou panorámou v okrese Myjava.

Tentoraz sme zapriahli Afrov povoz a moje stádo koní nechali odpočívať. Vyrazili sme už pred obedom s cieľom čím skôr naše dymové a iné signály vypustiť do tohoto pekného jesenného, a teda aj „podzimného“ éteru. O hodinku sme už stáli pod Žalostinou, zastajnili kone a naše mokasíny sa začali zoznamovať s terénom, ktorý bol na výšlap veľmi príjemný. Až tak príjemný, že sme si hneď dali aj pauzičku. Ehm… teda priznávam, že kvôli mne aj viac pauzičiek.

Vrchol nás privítal opustený a s jemným mrholením, ale našťastie čo sa týka zrážok, bol to už ich vrchol. Žiadny dážď sa nekonal. Na ďalšej fotke južná panoráma.

Turistov pri našom príchode na rozhľadni nebolo, tak sme si ju obsadili so skvelým plánom na vybudovanie portejblového zázemia. Hneď sme zistili, že to nebude sranda a duje silný západný vietor. Afro sa hneď pustil do budovania veternej steny. A nasledovala prvá verzia nášho „rozhľadňového hemšeku“.

Následne sme zabodli naše bojové kopije symbolicky z každej strany nášho útočiska. Južnejšie sa ocitla Afrova „Skipperovka“. Severnejšie moja nová verzia klasickej polvlnnej drátovky s certifikáciou IP68 (samozrejme po nasadení krytu na krabičku s LC článkom 🙂 ), ktorú sa mi na Žalostinej konečne podarilo doladiť, keďže som ju dokončoval len posledné dni pred víkendom.

Ako sa neskôr podľa ucha aj S-metra ukázalo „Skipperovka“ má predsa len o niečo väčší zisk ako klasická „polvlna“, a tak sme na ňu odvysielali prakticky celý čas a moja drátovka bola len v zálohe. Čoskoro prišiel čas na pauzičku a horúci čaj, lebo vietor o sebe dával vedieť stále viac a pocitová teplota išla prudko dole oproti reálnej.

Na kopci sa objavilo aj pár turistov, ktorých samozrejme zaujímalo, že: „Či tu meriame množstvo ozónu?“ a čo to tu stvárame za kúsky. Po uvedení na správnu mieru si boli obhliadnuť aj naše pracovisko a od ďalších sme dokonca dostali informáciu, že aj v okolí Žalostinej by sa mal pohybovať nejaký macko uško, tak sme boli celkom radi, že sme „na poschodí“. Ale žiadne stretnutie blízkeho druhu sa nakoniec nekonalo.

Po pätnástej hodine sme boli konečne v éteri. Prvé spojenie klasika – Milan Senica a jeho super signál z Veľkej Javoriny. Následne sa to rozbehlo a v prvej hodine a pol sme spravili 29 spojení. Z tých najdlhších spomeniem expedície Marco Polo, Hranice, Spektrum, Favorit, alebo Hadrabra, ktorá dávala svojim názvom zabrať sluchovým orgánom viacerých operátorov. Padol aj ODX nášho snaženia – expedícia Tetřev 278km.

Potom sa otočil vietor, zadul severák a poryvy boli také silné, že sme sa rozhodli prerobiť veterné steny z dvoch cielt. Z juho-západného rohu sme ich museli premiestniť do severo-západného rohu. Ako nám neskôr potvrdil náš expedičný meteorológ Tacho, vietor dosahoval v nárazoch 50km/h a hore na rozhľadni sme začínali byť trochu podchladení. Teplomer ukazoval cca 11°C a pocitovka bola odhadom tak 5°C. Tento súboj s vetrom nám zabral skoro hodinu, ale oplatilo sa obetovať ten čas. Akurát, že o ďalšiu hodinku a pol sme veterné clony museli prerábať ešte raz, lebo nám odmŕzali chodidlá. Až keď sme to dotiahli do dokonalosti a vypili si poriadne silnú kávu, tak sa pokračovalo v závodení, súťažení, naháňaní bodov a klábosení s kamošmi. Nech si to každý nazve ako chce :).

Posledná verzia útulku vyzerala takto.

Z ďalších dlhších spojení, čo sa podarili spomeniem expedície Mafia, Baťovan, Punk, Perún alebo Integráč. Z jednotlivcov boli najdlhšie spojenia s Honzom Jihlava alebo Mariánom Michalková.

Samozrejme potešili aj tie kratšie spojenia. A aj tie úplne najkratšie. Najkratšie spojenie sme mali so Zebrou Senica a to 8km. Nechýbali stálice CB domasedov ako napríklad Hiriburu Palárikovo, Krokodíl Veľké Lovce, Anton Hlohovec, Miloš Dolný Pial, Michal Štvrtok, Oldřich Hodonín alebo Karel Tršice.

Všetkých vypisovať nebudem, ale za spojenia majú našu vďaku všetci. Výsledok nášho snaženia zobrazuje mapka. Krátko po desiatej večer sme sa rozhodli, že už toho máme dosť. Nemyslím spojení a bodov, tých nikdy nie je dosť. Myslím toho neutíchajúceho vetra, zimy a ani ten maco nakoniec neprišiel. A tak sme dúfali. Skrátka za trištvrte hodinku bolo zbalené, posledný pohľad na mesiacom osvetlený vrchol Žalostinej a dovidenia nabudúce. Po pár výškových metroch smerom dole k autu sa zrazu okolo nás rozhostilo bezvetrie, ticho a kľud a zazvonil zvo… Ehm, trochu som sa nechal uniesť. Skrátka v dobrej nálade a s pocitom dobre vykonaného branného cvičenia a nácviku na zimný CB závod sme vyrazili domov.

73 Za Expedíciu Trnaváci Alan Trnava a Afro Trnava.