PE33 – Expedícia Mafia na Krížnej predčasne ukončená medveďom

Podzimní éter 33, je zaujímavý závod, ale tentokrát sa “potentovalo” asi všetko…

Posledný augustový výstup na Krížnu dopadol výborne a aj napriek problémom som vyhral Poľný Deň a keďže som sa chystal aj na ďalší CB pretek v poradí – PE33 – tak som antény, stožiar, rahno, kotevné laná ani neniesol domov, ale ukryl som ich na hrebeni s tým, že o mesiac ich iba vytiahnem a opäť použijem. Taktika…

Od jari sa spolu dohadujeme s Mišom Brezno, že pôjdeme spolu vysielať na Krížnu. EBH nevyšlo, pri LPD ČL boli na Krížnej hromy blesky nevyšlo, ale tentokrát to Mišovi vychádzalo a tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu. Mišo má ale problémy s nohou a tak navrhol, že vybaví povolenie na vjazd svojim džípom. Žiadosť o povolenie odišla viac než mesiac pred závodom a čakali sme.

Ako dni ubiehali a povolenie neprichádzalo boli sme obaja čoraz nervóznejší. Deň pre závodom v piatok Mišo dokonca telefonoval na úrad, no nevybavil aj tak vôbec nič. Keďže má spomínaný problém s nohou musel akciu opäť odpískať. Nuž a ja, keďže som nechcel, aby HáBéčka zimovali na Krížnej som musel ísť po ne. Nuž a povedal som si, že keď už budem hore, tak ten závod aj so stanu sám odvysielam a bude.

Tak sa aj stalo a v sobotu doobeda som opäť s káričkou tak ako pred mesiacom vyrazil hore. Tentokrát bez antén a stožiara, ale za to s poriadnou baterkou, nie ako minule.

Cesta hore šla tentokrát ako po masle. Jedna nákladu nebolo toľko. Za to viac bolo turistov, s ktorými som debatil po ceste a v podstate ma ťahali rečami hore.

Počasie bolo krásne, nebolo tak teplo ako minule, ale slniečko svietilo a všetko bolo OK. Ani som sa nenazdal a bol som hore.

Rozložil som rýchlo veci, aby mi uschli, rýchlo postavil antény a začal vysielať. Zapol som stanicu a presne ten istý problém ako pred mesiacom, stanica blikala a vypínala. Tentokrát som mal ale zaručene nabitú baterku, takže problém musí byť niekde inde. Doma som mal rozobraný mikrofón, lebo sa mi zdalo, že prepínač nekorektne vracia vysielanie na príjem a opačne. Mal som už doma podozrenie. Ako to ale opraviť na kopci. Žiadny šroubovák som so sebou nemal. Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu pri mne stál náhodný turista. Dali sme sa do reči, čo tu akože robím a tak…Spýtal som sa, či náhodou nemá nôž a mal. Hovorím mu, Vás mi sem posiela snáď samé nebo 🙂  Nožíkom od turistu som rozobral mikrofón a bolo jasné kde je problém. Prepínač RX/TX sa odmietal vracať do polohy RX. Proste stanica zostávala stále zakľúčovaná do TX. Čiže som ten čudlík musel stále manuálne prstom vyťahovať von, aby som mal odkľčované. Inak som to opraviť nevedel a druhú stanicu som so sebou nemal. Ach…

Ako prvú stanicu som zachytil ostatne ako pravidelne už Exp. Echo. Nuž a po nej mi normálne skoro odtrhlo dekel. Výzva výzva tady Expedice Tětřev Klínovec v Krušných Horách. Šiel štvorkovým rádiom, po dosmerovaní päťkou a to bolo 14hodín. Neskutočne to chodilo, po pár minútach brejkovania som sa predsalen dovolal a najdlhšie spojenie výletu bolo v kapse – úctyhodných 468km!

Skrátim moje rozprávanie chodilo to fantasticky. O piatej Radegasťáci 458km, po nich Exp. Fox na Meluzíne 463km. Pred šiestou som sa konečne za pomoci Radegastov dovolal aj na Železného Dědka Litvínov /p Klíny 440km. Ten si ma normálne pamätal, nazrel do svojho denník a zistil, že máme spolu spojenie po 11 rokoch. Krásne, nostalgické, nezabudnuteľné spojenie. Po ňom Vláďa 3 Dvory na Kozákove 329km, no proste chodilo to jedna báseň. Pre deviatou večer robím poslednú štyristovku Jardu Koštice /p Dlouhá Louka 435km. Paráda.

Tu som už ale popri šume z vysielačky začal počúvať aj niečo iné. Stiahol som zvuk stanice a započúval sa do okolia. Zreteľne som počul akési ručanie. Vyťal som teda hlas na stanici a pokračoval. Podvedome som ale v pauzách kontroloval rev zveri. Stále to trvalo. Až som vystrčil hlavu zo stanu a započúval sa poriadne. Najprv som si myslel, že to je jeleň, ale jeleň to nebol. Medveď! A ručal teda poriadne, oblial ma studený pot a zredlo mi v žilách.

Bolo to nie pri mne blízko, ale dole v doline smerom do Tureckej. Dlhšiu chvíľu som toho medveďa počúval a stále sa približoval a tak som sa v sekunde rozhodol – pálim dole na chatu. Vytiahol som sa zo spacáku, rýchlo obul, pobalil spacák, stanicu, jedno, oblečenie a samozrejme denník 🙂 a pálil dole na Kráľovu Studňu. Tma ako v rohu. Nikde nebolo vidno vôbec nič, ešteže som mal mobil a ním som si svietil na turistický chodník. Tep 220/150…a ja idem, teda skôr upaľujem dole a medveď si stále ručal ďalej.

Keď som bol už dole pri chate a videl jej svetlo, prisahám, že som započul druhého medveďa. Tentokrát to ale bolo z úplne opačnej strany, niekde od Martinskej strany. Fúúú tak toto je fáááákt husté, ale na chatu to už bolo tak možno 200 metrov a to už dám. Na chate svietia svetlá, vonku budú ľudia a bafká centrála…tam sa medveď neodváži.

Pred desiatou som dobehol k autu a zavrel sa tam, ledva ledva som zaspal a keď v chate vypli centrálu započul som toho medveďa zase, ale len tak slabúčko, už som bol v bezpečí.

Ráno som si dal na verande krígeľ čaju, aby som sa posilnil. Čakal ma totiž druhý výstup hore. Na kopci som totiž v noci nechal všetky antény, stožiar, káble, náradie, takmer všetko.

Tento druhý výstup som si už ale doslova užíval. Fotil som si jesennú príhodu, debatil s turistami, počasie bolo už iné ako v sobotu. Dosť fúkalo, ale mňa hriala mikina SCBR 🙂

Po príchode k anténam som nezistil žiadne straty. Maco sa na môj stan vyprdol, veď som tam aj tak nechal iba baterku :-). Všetko som pobalil a dal na náročnú cestu s anténami a stožiarom dole.

Kára naložená ma neskutočným tempom ťahala dole. Ubrzdiť ju bolo niekedy fest náročné, podobne ako vysvetľovanie oproti idúcim turistom, čože to veziem 🙂

Ale dal som to. Dole som bol neskutočne vyšťavený, češi majú na to pekný výraz – vyřízený. Tak presne, taký som bol. Ale však všetci sme nejak postihnutí, či nie. A my drbnutí anténou ešte o trochu viac…

Mapka spojení ukazuje, že pokiaľ by som vydržal vysielať do rána, bol by to asi môj osobný rekord z tejto lokality. Žiaľ nepodarilo sa, ale aj napriek tomu považujem výlet za výborný.

Až s odstupom času som si uvedomil, čo všetko sa vlastne mohlo stať. Aj kvôli tomu je po tejto skúsenosti u mňa s podobnými výletmi a podobným kempovaním koniec. Človek niekedy musí dostať od života facku, aby sa spamätal. Ja som tentokrát dostal len tak poza uši ako sa hovorí, ale aj to mi stačí, aby som niektoré veci prehodnotil…

73 Števo Zvolen – Exp. Mafia

P.S.: Pozdravujem macka a ďakujem, že sme sa spolu nestretli…a dúfam, že sa ani nestretneme.