S malým oneskorením ale predsa zverejňujeme príspevok od expedície Trnaváci, ktorý nám poslal Alan Trnava…
Tento portejbl sme na rozdiel od posledných plánovali dlhšie. Naša jednočlenná prieskumná jednotka v zložení – Afro Trnava, nás upozornil na ďalšiu zaujímavú kótu v rámci Trnavského okresu a keďže ju Afro navštívil aj osobne, tak hneď začali po našom expedičnom čete kolovať fotky, pripomienky a návrhy na uskutočnenie marcového portejblu. Všetci sme sa zhodli, že by to odtiaľ určite šlo. Krásny otvorený priestor smer Morava a Čechy. Otvorené aj na sever, ale východ trošku zakrytý najvyšším vrcholom Malých Karpát – Zárubami a juh tiež trošku v tieni vyšších Malokarpatských vrcholov. Nevadí, uvidíme, za pokus to určite stojí. Nebudem vás ďalej napínať. V našom hľadáčiku skončila kóta Ostrý Kameň v lokátore JN88QM, teda v rovnakom lokátore, ako už spomínané Záruby. Jedná sa o skalnatý vrchol kóty so zrúcaninou hradu z 13. storočia, ktorý patril k sieti strážnych pevností strážiacich cestu z Prahy do Budína.
Výšlap sme začali už krátko po 13:00, keďže plán bol byť do 20:00 doma v teple rodinných krbov a kto nemá, tak aspoň radiátorov. Neďaleko Vodnej nádrže Buková sme to strihli skratkou cez les mimo turistickej značky, lebo výhodou tejto trasy bolo miernejšie stúpanie a menšia vzdialenosť na hrad.
Bola tam ale aj jedna nevýhoda. Na svahu v lese sa nachádzajú veľmi zaujímavé ale aj nebezpečné objekty – tajomné jamy. Vraj sa ich tam nachádza až približne sto. Sú rozosiate po svahoch vedúcich hore k zrúcanine hradu a majú zvonovitý tvar s užšou časťou smerom hore, ktorá má priemer asi tak 50cm. Smerom dole sa jamy rozširujú a ak do nej niekto spadne, tak sa bez lana a pomoci inej osoby asi len veľmi ťažko dostane von. Vtip je v tom, že väčšina jám je zakrytých napadaným lístím, konármi a nie je ich vidno. Nedobrovoľne preskúmať jednu takú jamu sa po ceste nahor odhodlal aj jeden z členov – Tacho. Našťastie sa mu to nepodarilo a keď sa znenazdajky preboril a skoro nám zmizol pred očami, tak sa stihol zachytiť jednou nohou a rukou „nad hladinou“. Pre lepšiu predstavu prikladám fotky jednej zakrytej a jednej už odkrytej tajomnej jamy, ktoré majú podľa dostupných údajov hĺbku aj 3m.
Cestou hore sa nám naskytol krásny pohľad na Vodnú nádrž Buková a o nejakú trištvrte hodinku nás vítali majestátne pozostatky stredovekej pevnosti.
Počasie bolo super, takzvané „na tričko“. Aspoň zatiaľ. Spoločná foto je pred stavbou antény vytvorená zvedavými turistami, ktorých tam bolo prilákaných počasím tiež dosť. Na ďalšej fotke predbežné pracovisko.
O pol tretej bolo hotovo. Uskutočnili sme vopred premyslenú akciu a stožiar s anténou sa vyobjímal s jediným stromom, čo sa nachádza na krajnom výbežku hradu nad priepasťou, kde bola asi pôvodne veža. Stožiar sme priviazali ku kmeňu a kotevné laná sme ani nekotvili, len nechali pre prípad núdze visieť pozdĺž stožiaru. Oplatilo sa ich tam nechať. A hurá na to. V éteri už bolo živo. Prvé spojenie a hneď Brno. Od začiatku bolo jasné, že na Moravu to „pôjde“. Pri vysielačke sa vystriedal každý. Nazval by som to „malý interný pile-up“:).
Pochvala patrí „nováčikom“ Expedície Trnaváci – Afrovi aj Tachovi, ktorí išli ako verklík a dali najavo, že vlastne žiadni nováčikovia už nie sú. Prvú hodinu vysielania sme zakončili dvadsiatym piatym spojením s Milanom Senica, ktorý nám dával čerstvé meteo-info z Havranu, kde sa už rozbiehal slušný dážď a veru aj my sme sa trocha zateplili a lepšie natiahli celtu, ktorá nám dávala ako tak nejakú šancu, že nezmokneme. Prvé kvapky prišli o chvíľu. Dobrých rádioamatérov sa ale veľa zmestí aj pod malú celtu.
Za ďalšiu hodinu 12 spojení a aj ODX portejblu 158km na Holý Vrch do JN79TI s Honzom Jihlava. Dážď nás prakticky obišiel a spadlo len pár kvapiek. Na sever od nás to ale vyzeralo divoko. Rozfúkal sa ale vietor a natiahli sme dve kotevné laná, ktoré stožiar dostatočne spevnili. Prišiel čas aj na svačinku. Afro, ako to už začína byť u neho zvykom nám uvaril aj kávičku, vyčaroval z batohu pivko, potom neskôr sáčkovú polievku a potom…. Skrátka Expedícia Trnaváci má už v otázke „provianťáka“ asi jasno :).
Za poslednú – tretiu hodinu 18 spojení a pri tých posledných približne o pol siedmej, alebo presnejšie o 18:30, sme už balili všetko čo nebolo spojené s vysielačkou, aby sme sa dostali do 20:00 všetci domov. Ako to zhrnúť… Počasie vyšlo, z jamy sme nemuseli ťahať nikoho – vytiahol sa sám. Počet spojení by som okomentoval asi takto: „Na nás dobré“, ale stále je čo zlepšovať. Podmienky neboli ideálne a veľmi ďaleko to nelietalo asi nikomu. Približne 56% spojení bolo na Moravskú stranu a zvyšok na Slovensko. Ďalej to bohužiaľ nešlo. Nálada v tíme a na pásme jednotka s hviezdičkou. Počas portejblu sme prísne dodržovali hygienické návyky osvojené za posledný zvláštny rok a každý účastník expedície sa preukázal čerstvým negatívnym testom na aktuálny vírus a pozitívnym testom na elektromagnetické zvlnenie šedej mozgovej kôry. Rúška sme odkladali len kvôli pózovaniu pred mobilom.
Prikladám mapku spojení a dopočutia v apríli dúfam už z iného ako Trnavského okresu.
73 Expedícia Trnaváci
Alan Trnava
