EBH2021 #1 – Trnavský Éter bez hraníc 2021 – pod Havranom

Do redakcie dorazil prvý report z Éteru bez Hraníc 2021. Prvú Vám svoju story rozpovedia Trnaváci…

Kto neskoro chodí… Ehm…, tak ešte raz. Kto neskoro prihlášky na EBH posiela, ten o plánovanú kótu prichádza. Asi takto by sa dalo pozmeniť klasické porekadlo do našej trnavskej CB súťažnej podoby. Na EBH 2021 sme mali v pláne obsadiť našimi maličkosťami a pár kilami techniky Záruby v Malých Karpatoch. Predbehla nás ale iná expedícia a tak sme zvolali mimoriadne zasadnutie na naše rádioamatérske zadnice, spojené s tradičným občasným štvrtkovým PMR kolečkom. Ako je zvykom presne o 19:30 na PMR CH7 sa rozbehla vášnivá debata o blížiacej sa veľkej CB-čkárskej udalosti, ktorou Éter bez hraníc rozhodne je. Padli rôzne odvážne návrhy o kopcoch, alebo kótach, ktoré by mohli už spomínané Záruby nahradiť. Nakoniec ale vyhral naposledy osvedčený Havran a ostatné vrcholy sme si nechali do budúcnosti. Takže dúfam čoskoro aj prekvapíme nejakou väčšou zmenou nadmorskej výšky.

V sobotu 13:30 som mal naložené a expedíciu sme odštartovali nakladaním ďalšej výbavy u Borisa Trnava a jedným oroseným po ceste, v krčmičke neďaleko Tachovho QTH. Ja ako vodič bohužiaľ len tú, ktorú keď miluješ, tak nie je čo riešiť. A keďže človek nikdy presne nevie, čo ho čaká, tak len dodám: To sme ešte nevedeli, čo nás na Havrane čaká.

Druhé expedičné vozidlo obsadené Afrom Trnava sa k nám pridalo v Trstíne a hybaj smer Senica, kde sme ešte doplnili proviant o nejaké pivká a poniektorí ochutnali aj miestnu zmrzlinu. Odtiaľ je to už na Havran okolo rovnomenného Motorestu už len na skok. Afro sa neskôr priznal, že stretávku skoro nestihol, lebo ešte pred polhodinou stĺkal drevený stolček pre vysielačku do auta. O chvíľu sme už stúpali k výšinám nad Častkovom a čo nás na Havrane čakalo, to nás tam aj počkalo. Úplne novučičká tabuľka s obrázkami, ktoré asi nepotrebujú komentár.

O tejto novinke sme netušili a teda ani nemali povolenie na vjazd až hore na vrchol Havranu. Vtom kde sa vzal, tu sa vzal a stál pri nás pán so psom, ktorý sa predstavil ako stráž prírody. Pýtal sa na povolenie na výjazd a účel našej cesty. Takisto nám aj objasnil celú situáciu a fakt, že na základe správania sa niektorých účastníkov premávky, ktorí si mýlia kopec s off-road tréningovým centrom, bolo rozhodnuté zaradiť ho do 2. Stupňa ochrany prírody. Nemal nič proti nášmu koníčku a po dohode sme rozložili kemp pri tabuli, približne 150m pod vrcholom. Teda vlastne najskôr sme rozložili dva laminátové stožiare a dve antény, tak ako to bolo v pláne. Black Pirate na 6m Spiderbeame a „Skipperovku“ na 10m Spiderbeame. Potom už prišiel na rad aj kemp. Ako prvé bolo pokrstenie expedičného stojanu na poháriky, ktorý nám vyrobil Bubák Smolenice. Bubák díky! A potom, aby sme nekrívali aj pokrstenie Borisovej expedičnej bundy.

S malým oneskorením spôsobeným pravdepodobne prebytkom rôznych dobrôt na stole, od ktorých sa ťažko odchádzalo sme to krátko po šiestej večer odpálili prvým spojením na Expedíciu Perún a hneď na to na Expedíciu Furgon, spojenie s ktorou už aj zostalo našim ODX. Taktika bola zvolená dopredu. Vysielať sa bude nonstop a budú sa striedať dve dvojice. Jedna dvojica bude súťažiť a druhá hodovať a relaxovať. Začal som ja s Borisom a o necelú hodinku pokračoval Afro s Tachom. Tacho ako hlavný ďateľ druhej skupiny hneď aj prišiel o panenstvo s denníkom CL6, keďže s ním pracoval „poprvé“. Musím podotknúť, že si CL6-ku veľmi pochvaľoval a my sme si pochvaľovali jeho, lebo mu to ťukanie išlo dobre. Takisto aj Afro sa nedal zahanbiť a opäť predvádzal svoj komentátorský talent. Borisa chváliť nemusím, to je stabilný základný kameň expedičky a mňa nemôžem, aby to tu nezačalo posmrdkávať :).

Takto sme to ťahali a striedali až do pol druhej ráno. Padlo rozhodnutie trochu si pospať aj na úkor nejakých stratených bodíkov od neúnavných kontroliek. Tu by som sa pristavil a pochválil všetky kontrolky v našom dosahu za neúnavnú prácu a dobrú organizáciu poradia brejkujúcich staníc. Hlavne Milan Senica z Veľkej Javoriny akoby mal uši všade a keď raz rozdal poradie, tak na nikoho nezabudol. Pre mňa osobne sú kontrolky v tejto súťaži tým pravým korením, bez ktorého by EBH závod tak nechutil. V noci nás ešte prekvapil prelet „Muskovho vláčiku“. Povyliezali sme z plechoviek a so zmiešanými pocitmi pozorovali prelet niekoľkých desiatok satelitov v malých rozostupoch za sebou. Magnitúda viditeľnosti bola silná a celé divadlo sa zopakovalo o plus mínus hodinku pri trochu slabšej viditeľnosti. Neskôr mi došlo, že to bol asi ten istý vláčik, ale už obehol našu planétku a vystúpal vyššie. Vstávali sme pred svitaním – o pol piatej a tentoraz nám luxusné „raňajočky“ pripravil Boris. A veruže prísun energie len po troch hodinách driemania bol potrebný. Hlavne kávička padla na úrodnú roľu. Na poldecáčik sme už odvahu nemali :).

Prvé ranné spojenie 5:07 s kontrolkou na Suchej hore. Ťahali sme až do konca, keď posledné spojenie sa podarilo 07:58 na Mariána Michalková, čo nás potešilo, lebo v noci to viac krát nevyšlo a nepočul nás. Ono to ráno na CB niekedy lepšie lieta, to už potvrdila prax. Samozrejme záleží od aktuálnych podmienok. Na Havrane počas EBH nespadla ani kvapka a to v Trnave ešte v sobotu doobeda lialo a takisto lialo aj v nedeľu cestou domov, ale až niekde za Senicou smer Trnava. Antény sme stavali za sucha a hlavne aj skladali za sucha, čo som aj predpovedal. Ale priznám, že sme tomu moc neverili. Skrátka naše modlitby boli vypočuté a zaklínadlá fungovali. A takisto fungovali aj obe antény, ktoré sme podrobili malému porovnávaciemu testu. Dalo by sa povedať, že medzi Black Piratom a „Skipperovkou“ nebol žiadny rozdiel. Len pri niektorých spojeniach bol rozdiel +2S v prospech Black Piráta pri tom istom „rádiu“. Pripísal by som to asi trochu rozdielnemu vyžarovaciemu diagramu antén (ale to nemám overené). Antény sme merali aj samostatne, a aj keď stáli v dvojici, a v nameraných hodnotách nebol rozdiel. Dá sa teda predpokladať, že sa vo vzdialenosti približne 10m a teda skoro jednej vlnovej dĺžky, nejako zásadne neovplyvňovali.

Zhrnutie EBH z nášho pohľadu:

Nepriaznivé počasie nás obišlo, ale podmienky šírenia boli skôr priemerné. Nedostali sme sa cez 200km a teda sme si ani nezlepšili tohoročný ODX z minulého mesiaca. Ale musím pripomenúť, že sme boli 150-170m dĺžkových a odhadom nejakých 25-30m výškových od vrcholu kopca. Hlavne južný smer sme mali zatienený. Taktiež sme už zažili väčšie „hukoty“ počas EBH a neboli to také návaly staníc ako niekedy, keď doslova nebol voľný kanál. Ale toto prosím berte ako veľmi subjektívny názor. Možno to niekto hodnotí úplne inak. Pozdravili by sme „Brnenské ranné kolečko revmatiků“, ktorí nás ochotne podporili svojimi bodmi. A samozrejme ďakujeme za body a zážitky všetkým zúčastneným na pásme, lebo bez nich by to skrátka nešlo a mohli by sme si hulákať akurát z auta do auta pri utiahnutom RF gaine :).
Aj cez to všetko musím konštatovať, že Expedícia Trnaváci si zase navýšila osobný rekord, čo sa týka počtu spojení počas EBH a nebyť opakovaných spojení s kontrolkami, tak aj počtu spojení na jedno kolo do SPL.

S týmto by sme sa rozlúčili, poďakovali aj organizátorom a hlavne zase v zdraví dopočutia a dovidenia priatelia.

73 Expedícia Trnaváci a od pera Alan Trnava.