Na nasledujúci článok od expedície Trnaváci som pre nával pracovných povinností akosi trošku pozabudol…predstavme si teda EBH2022 u Trnavákov…
Na tento ročník EBH sme sa začali pripravovať ešte v zime. Noooooo…. pripravovať je asi trošku silné slovo, ….ale tak minimálne sme začali rozmýšľať a hľadať prstom po mape… Po niekoľkých interných diskusiách v rámci expedičky Trnaváci sme sa nakoniec rozhodli ísť na EBH vysielať z kóty Stratenec_1055m (JN99EH).
Vybavenie ako CRT9900 a Skiperovka sú už náš štandard. K tomu 2x9Ah baterka, stan, stolík, spácaky stoličky, varič, voda……a počkať hovorím si……kua, kto to tam všetko vytrepe na chrbte ?!?!
A tak som začal hľadať na internete možnosti a nápady ako s tým vybabrať. Chvíľu to trvalo ale nakoniec som našiel, čo som hľadal (…teda vtedy som si to ešte myslel). Bol to kempingový vozík na 4 kolieskach s deklarovanou nosnosťou až 87kg. Teraz vám už môžem povedať, že toto by ten vozík nedal ani na rovnej asfaltke dolu kopcom, ale dostaneme sa k tomu neskôr….
Prišla sobota 21.5. a my sme z TT vyrazili presne podľa plánu 11:30. Cesta ku hotelu Fran trvala cca 2hod. Po príchode, hneď ako sme vystúpili z auta sme zistili, že trnavských 22°C zostalo v Trnave a kraťase a tričko nahradila mikina. V malom horskom hoteli Fran sme si dali s Borisom v kľude obed a preložili ho pivkom a potom ešte jedným pivkom (….áno, aj toto bolo súčasťou plánu – išli sme si to predsa užiť a nie sa naháňať). Približne o 14:30 sme zahájili nakladanie vecí z auta do “TT mobilu“. Hovoríme si, však máme vozík zoberme aj tú 40Ah auto baterku?…… a aj tie pivá tam daj…a nakoniec bol vozík naložený kopcom. Ešte batohy na chrbát a ideme.
Prvý úsek cesty ubiehal pomerne rýchlo a dobre. Lesná kamenistá cesta s nie moc prudkým stúpaním sa nám pár krát postarala o “zážitok“ z prekonávania zopár šutrov ale inak to celkom ušlo……až na tú baterku a pivá…..xixixixi …..pridali pekných pár kilov navyše.
Po asi 2km sme vyšli z lesa do sedla Gežov a vtedy ešte len začala ta pravá sado-maso párty. Fučali sme s Borisom jako kone a vzývali všetkých radioamatérskych bohov. Vozík jak bol ťažký, tak tancoval, hneď sa zaseklo koliečko o šuter, hneď sa naklonil na zráze, že sme mali čo robiť aby sme to ustáli…. Za každou zákrutou bola pauza a ja som tajne dúfal, že už to tu kua musí predsa niekde byť. Zrazu sa z ničoho nič vynoril taký “paholek na kole“ a keby len na kole on mal rovno elektro kolo. Pozreli sme s Borisom na seba-na neho-na seba a v sekunde padla otázka …“Kde to má guľu, že by sme tam pripli ten vozík 😀 ..?” “Nazdar hoši já jsem Karel Zlín, kam s tim jdete? “. Dohodli sme sa, že nám Karel chytí hore na Stratenci flek, keby chcel dôjsť aj niekto 3. xixixi. Karel dupol do pedálov a my sme šlapali ďalej. Bol na mieste o dobrú polhodinu skôr ako my.
Na vrchole Stratenca fučalo jak zadarmo. Nárazy vetra boli také silné, že si hovoríme, dáme si najprv pivo a potom sa uvidí. „Karle poď si dať pivo!“ a tak sme si sadli spolu za stôl a debatovali. Karel si zatiaľ vyťahoval z batohu LiFePO4 akumulátory a zrazu zaznela osudová veta ….“Je to v prdeli hoši. Zlatý President :D:D:D!!!“ Napätie mal buď príliš malé, alebo naopak príliš veľké a CRT9900 za boha nie spolupracovať. No nič, poď, ideme postaviť anténu hovorím Borisovi. A zakiaľ sme sa vo vetre snažili postaviť môj 13,7m vysoký DX-wire stožiar, Karel balil svoju aparatúru. Nakoniec ako sme stožiar postavili, tak sme ho aj zbalili a rozhodli sa ho o 2 diely skrátiť kvôli neutíchajúcemu vetru. Nechceli sme riskovať, že sa zlomí alebo spadne. Veľká vďaka patrí Karlovi za pomoc, pretože nebyť jeho, tak by sme v tom vetre kotvili stožiar ešte doteraz. Nasledovala ešte spoločná foto a Karel naštartoval elektrokolo a odfrčal zháňať baterky.
Stan sa nám kvôli vetru nepodarilo postaviť, a tak musel stačiť aj prístrešok. Stan sme len “opreli vetrom“ o bok, aby nám robil vetrolam a začali sme rozkladať naše “pracovisko“.
Zapneme staničku a aha ho, hneď prvý jak z praku Karel Tršice /p Na Kopci, nasledovala expedice Fógl, exp.Korbel a ďalší. So západom slnka prišiel aj bordel na pásme a kopec DX-ov. Hovoríme si z Borisom, dajme prestávku a skúsime postaviť ten stan. No a kým slnko zapadalo a vietor postupne slabol, stan sa nám nakoniec podarilo postaviť. Presunuli sme náš HAMšek do stanu a nasledovalo už len nekonečné lovenie kontroliek a operátorov protistaníc.
Všetkým Alfám a ich operátorom v závode patrí jedno obrovské poďakovanie za ochotu, výdrž a aj profesionalitu s akou si riadili stanice počas pile up-u. Chalani, klobúk dolu a ešte raz veľká vďaka.
Boris zalomil o niečo skôr ako ja. Ja som potiahol asi do pol druhej a keď sa mi podarilo dokričať sa na exp. Tetřev a Radegastov, ba dokonca aj spraviť jeden pekný DX do Ríma so Skipperovkou a podstivými 4W. Hovorím si, tak a môžem ísť spať. Zaliezol som do spacáku a za buchotu vetra o steny stanu som zaspal.
Ráno sme vstávali okolo 5-tej a zakiaľ Boris robil prvé spojenia, ja som varil kávu. Noc nebola veľmi chladná, teplomer ukazoval ráno krásnych 8°C a musím povedať, že oproti takému Januárovému stanovaniu na Trnovníku pri -8 °C som sa aj vcelku vyspal. Ranné vysielanie nám prinieslo do denníka ešte približne 20 spojení a okolo 7:15 sme začali baliť. V noci sa vietor ukľudnil a tak sme pobalili stan aj stožiar s anténou pomerne rýchlo a bez problémov. Nasledoval zostup späť k autu, ale keďže kolieska na TT-mobile boli značne zohnuté od nárazov kameňov celú cestu som len tŕpol, aby sa niektoré z nich neulomilo. TT-mobil sa nám neosvedčil, a tak nabudúce opäť všetko pôjde pekne-krásne na chrbát do batohu. Nakoniec ale však všetko dobre dopadlo, TT-mobil vydržal celú cestu a my sme sa s Borisom doterigali až ku autu aj s nákladom.
Ešte raz veľká vďaka organizátorom za zorganizovanie, ale aj za vyhodnotenie celej súťaže, Všetkým alfám za veľmi dobrú prácu a v neposlednej rade aj Karlovi Zlín za pomoc. Karle radi sme ťa spoznali a verím, že sa uvidíme minimálne v Holicích na zraze.
Dovidenia, dopočutia priatelia na ďalšej CB akcii 4RO, ktorá nás čaká už v júni .
Za expedíciu Trnaváci
Afro Trnava SK-892
73!
Ahoj, tam za těmi křížemi v tom lesíku možná ještě leží můj stan, kterej jsem tam při jedné návštěvě ze dvou návštěv zcela promočený zahodil. Při druhé jsem obsadil rozhlednu. Paráda. Až později zjištěno, že to je území Slovenska. Bez mezinárodního zbrojáku dost velký risk, ale na medvědy je třeba něco mít. Pěkné místo, těžko se již vrátím. Tak tam tradici vysílání udržujte! Pěkný den všem přeje Honza – Expedice Žába. 73
Peter, ďakujeme, že si sa s nami podelil o dobrodružstvá TT, skvelý článok!