EBH 2020 #10 – Mafia na kóte Paradajs

Zrejme posledný zo série príbehov z konania EBH 2020 Vám predstaví Exp. MAFIA…

Dovolím si povedať, že Exp. MAFIA mala zo všetkých súťažiacich najťažšiu pozíciu. V krátkosti sa pokúsim vysvetliť prečo. Keďže sme minulý rok na Skalke zvíťazili, pokiaľ sme chceli opäť súťažiť, museli sme si v zmysle pravidiel EBH nájsť iné miesto. Preto som v prvú minútu nového roka prihlásil Krížnu a ako záložný kopec som dal Trnovník. Plán bol vybaviť povolenie na vstup terénnym autom.  Ako ale dni ubiehali, najprv padlo auto a tým pádom aj povolenie a komfort na kóte. Stále som ale dúfal, že počasie bude OK a dáme to na pešky a pod stan. Pár dní pred závodom však už predpoveď neveštila skutočne nič dobré a byvakovanie v 1574mnm som zavrhol. EBH predsa nie sú majstrovstvá zemegule, zdravie je prednejšie. Z Krížnej by sme určite chceli vyhrať, ale takto som si povedal, nech kľudne EBH vyhrá opäť niekto iný. Medzitým nám však Richard Martin obsadil našu záložnú kótu Trnovník. Ostali sme teda bez fleku.

Kua kua, kam ale teda pôjdeme?

Cyrovi to bolo v podstate jedno, ten by šiel hoci aj na Kráľovú. Odtiaľ by sme ale urobili tak možno 30 spojení a nikam ďalej by sme sa nedovolali. Moje pátranie po mapách pokračovalo teda ďalej. Niekoľko predošlých ročníkov sme odbehli zo Sitna a tak ďalší telefonát smeroval Krokodílovi Banská Belá s otázkou, či by nám nevedel vybaviť vstup autom na Sitno. Prekvapilo nás, že situácia na Sitne sa zmenila a vstup autom už možný nie je. Opäť sme teda boli na bode nula…a dni ubiehali. Analýzou denníkov predošlých ročníkov EBH som zistil, že viaceré expedície mali zo Štiavnických vrchov pravidelne spojenia na východné Slovensko. Keďže som chcel podporiť aj tieto súťažné stanice, upriamil som svoje hľadania výlučne na Štiavnické vrchy. Vo štvrtok pred EBH som si v mapách vyhliadol druhý najvyšší vrchol pohoria – kótu Paradajs 939m. Mapa ukazovala, že tesne pod vrchol vedie cesta. Tá by mohla byť zjazdná rádiovozom. Keďže som tam ale v živote nebol a nechcel som riskovať, rozhodol som sa v piatok pred EBH ísť kótu omrknúť pešky.

Do sedla Červená Studňa som sa doviezol autom a ďalej som sa vybral ako klasický turista. Veľmi ma zaujal náučný chodník, ktorý pre rodiny s deťmi vrelo doporučujem. Výstup netrval dlho, cesta bola v poriadku a raz dva som bol na kopci, len vrchol kóty nie a nie nájsť. To však vôbec nevadilo, pretože som našiel ideálne miesto mimo turistického chodníka tesne pod vrcholom. Miesto sa mi páčilo, bolo rozhodnuté ideme na Paradajs!

Po príchode domov som takmer skamenel, keď som zistil, že v tom istom lokátore je prihlásený aj Jano Žiar do sedla Červená Studňa. Napriek tomu, že propozície nezakazujú štart dvom staniciam z jedného lokátoru, nechcel som byť sviňa, preto som vytočil Jančiho číslo s otázkou, či mu nebude vadiť, ak bude mať nejakých 900m južnejšie kolegov. Janči je kamoš a vôbec nič nenamietal. Potvrdené notárom, ideme na Paradajs. 

Od večera som sledoval počasie. Hrozil totiž dážď a na vrchol by sme ani nemuseli výjsť. Preto sme na závod vyrazili ešte doobeda. Cesta šla výborne. Na kótu sme darazili pred dvanástou. Toto je mnou vyhliadnutý flek.

Jemný dáždik sa spustil až potom, to sme ale už boli takmer hotoví aj so stavaním antén. Postavili sme klasicky dvojča a na priposluch aj 10m teleskop s drôtovou lambda polkou.

Do začiatku závodu sme mali hromadu času. Šli sme sa teda prejsť na vyhliadku, odkiaľ bol krásny výhľad nielen na Štiavnicu ale i okolie. Dookola bolo vidieť dažďové mraky, ako z nich leje, ale u nás nepršalo a dážď smeroval niekam na Maďare.

Po návrate sme sa aj poriadne posilnili, veď počas súťaže už na to zrejme nebude čas. Následne sme fotku poslali Vaškovi Chotěšov z Exp. Radegast, ktorí je známy tým, že na kopci rozhodne nehladuje.

Úderom 18h začal EBH. Na všetkých kanáloch plno, ale nie Slovensky či Česky hovoriacich staníc ale zahraničných. Naveľa naveľa sme ale našli voľný kanál a začali smerom na Moravu dávať výzvy. Spojenia pribúdali pomalšie ako obvykle na začiatku závodu, ale pribúdali. Vysielali sme výlučne na dvojča, pretože po prepnutí na polku sme nepočuli nič iné než DX-ové stanice. HáBéčka ale DXy z niekoľkých smerov krásne orezávali a my sme tak mohli robiť s menšími problémami jedno spojenie za druhým. Spojenia teda šli, ale ako čas ubiehal, nepribúdali žiadne diaľky. Maximum sme mali nejakých tuším 200km. Bola to proste bieda. Viacerí by to zabalili. Ja som sa však v minulosti naučil, že pri takýchto podmienkach majú všetci podmienky rovnaké a všetci sa trápia. Rozhodujúce teda bude, kto vydrží najdlhšie a kto bude najtrpezlivejší.

Skúšame aj spojenia do Orlických Hôr, ale Tomáš Sruby na Šerlichu nás nepočuje. My ho berieme tak 2/1, na spojenie by to teda bolo, no je to len jednostranné. Spojenie odkladáme, dokonca niekoľko krát, až niekedy nad ránom sa urobilo asi minútové okno a Tomáš nás konečne pobral a my máme konečne najdlhšie spojenie 272km. Nepočítal som to, ale Tomáš si zaslúži cenu za trpezlivosť, dali sme to asi na ôsmy či desiaty pokus.

Závod pokračuje. Z moravsko-slovenského pomedzia stanice už robia Západné Čechy, ale u nás podmienky šírenia stoja za prd, napriek dvojčaťu nič nikde nikoho vzdialeného nepočuť. Najďalej Tomáš a po ňom kontrolka na Salátovom kopci 248km. Ale aj jej signál veľmi kolísal z RS/42 až na 0/0. V nejakej hodine sme ich urobili, v inej sme ich absolútne nepočuli. Cyro si ľahol a do rána som to ťahal už len sám. Keďže nových protistaníc bolo pramálo, čekoval som si už iba Milanka na Javorine a Strašidla na Úhornej. Škoda, že to niektorí v noci zabalil a spali, pretože spojenie by sme určite spravili, však Bleky Košice? Svište nám teda napriek RS 3/2 v logu chýbajú. Keďže protistaníc nebolo, debatujeme s ostatnými a srandujeme. Už ani neviem kto sa ma pýtal, že aké máme počasie. Ja mu odpovedám, že všade na Slovensku prší ale nám nie. To asi preto, že vysielame “nadmerným výkonom” a tie MegaWaty z našich antén rozháňajú mraky a preto nám neprší 🙂 Zákon schválnosti. Ako som to dopovedal, začalo nie že pršať, ale liať a za môj pokus o humor nám lialo až do konca závodu. Najhoršie to bolo nad ráno, keď som musel von na veľkú a vrátil som sa mokrý ako myš 🙁

Po siedmej hodine som si myslel, že už máme v logu všetky stanice. Aj posledné dve Slovenské kontrolky. Stále leje a opäť ako večer nabiehajú DXy. Stále však neúnavne behám po pásme a hľadám, či náhodou niečo nové nenájdem. Okolo pol ôsmej šok. Zrazu som začul Jindru Meclov na Škarmanke. Neveril som vlastným ušiam, spojenie sme raz dva urobili. Lieta to. Rýchlo som našiel voľných kanál. Začal som dávať výzvy a v tom sa to začalo doslova sypať. Radegasti, Fabián, dokonca ma zavolala aj kontrolka z Churáňova (díki Fousáči). Medzi nimi aj niekoľko ranných kolečkárov od Plzne ale hlavne od Českých Budějovíc, naďalej bol Kevin Cheb. Ani som sa nenazdal a bolo osem hodín a koniec EBH. Takéto podmienky však nebývajú často a tak som aj po skončení EBH pokračoval vo výzvach a pridával som jedného Čecháčka za druhým, škoda že to už do EBH platiť nebude, ale do SPL a CZL to platiť bude.

Pred deviatou to ale už upadlo a my naše ťaženie na Paradajse definitívne balíme. Ďakujeme ti Paradjs, cítili sme sa tu naozaj ako v raji.

V jemnom daždi všetko rýchlo balíme a s malou dušičkou pomaličky na jednotke ideme z Paradajsu dole. V polovici cesty prekvapenie, cez cestu je spadnutý strom. Šťastie že nebol hrubý a ešte že sme mali so sebou sekeru. Zbytok cesty už bola pohodička.

Tak to bol náš EBH 2020. Dovidenia na vyhlásení výsledkov na Remate 18.júla. Ďakujeme všetkým za spojenia a tešíme sa na budúce.

Exp.MAFIA (Števo & Cyro Zvolen)