EBH 2020 #5 – Rado a Lenka Dúbravka na Žalostinej

Mailom mi prichádzajú ďalšie a ďalšie príbehy z vysielania počas EBH. V piatom pokračovaní seriálu Vám svoju story predstavuje Rado Dúbravka. Mám dojem, že to je jeho pisateľská premiéra…

Na tohtoročný EBH sme sa s Lenkou veľmi tešili, najmä preto, že konečne vyrazíme niekam von do prírody na čerstvý vzduch a v ústrety novým zážitkom. Obaja sme to už potrebovali. Poňali sme to ako trojdňový výlet a naplánovali si miesta, ktoré chceme v okolí našej kóty navštíviť, a tak sme podali prihlášku na kopec Žalostiná v lokátore JN88RT.

Dva týždne pred konaním EBH sme sledovali aké budeme mať na kopci počasie. V tú dobu to všetko vyzeralo ešte celkom idylicky. Nebolo hlásené „zlé“ počasie, no nasledujúce dni hovorili o opaku. Ubezpečovali sme sa, že sa to teraz vyblázni a na kopci bude dobre, veď je ešte dostatok času pred súťažou. No prognóza sa neustále zhoršovala bol hlásený dážď, silný vietor a celkom nízke teploty najmä v noci, čo spolu neveští nič dobré a najmä pohodlné. Keď ešte vezmeme do úvahy znižujúcu sa teplotu vplyvom nadmorskej výšky cca 0,7 Celziovho stupňa na 100 metrov výškových (Žalostiná 625mnm čo je približne o 4 stupne dole), otvorený a nekrytý terén akým vrchol Žalostinej je, tak sme sa blížili k nule. V tomto prípade sa rozhodlo, že Lenka bude z dôvodu BOZP zabezpečovať logistické zázemie niekde v penzióne a ja pôjdem bojovať a hájiť naše farby na čiaru (kopec Žalostinná je na hranici s Českou republikou).

A je to tu, deň pred konaním súťaže sú zahájené prípravy vecných prostriedkov určených na samotné diverzné, nepozorované rádiové vysielanie a prežitie v prírode v bojových podmienkach v tyle nepriateľa. Vzrušenie je obrovské. Na druhý deň v deň „D“ vstávame zavčasu, prebehne posledné dobalenie a naloženie všetkého potrebného materiálu do bojového vozidla „bezzubý lev“ (Peugeot) a úrááá do Sveta. Ako som spomínal vyššie mali sme to ako výlet. Tak pred samotným vysielaním sme navštívili zrúcaninu hradu Branč s krásnymi výhľadmi, potom nasledovalo Bradlo a Mohyla gen. Milana Rastislava Štefánika a vyhliadkové miesto s krížom za Mohylou.

Zrúcanina hradu Branč

Bradlo, Mohyla gen. M.R.Š., vyhliadkové miesto

útulňa pod Uchánkom

Miesto vysielania Žalostiná, JN88RT

vyhliadkové miesto na Bradle

Po tomto krásnom dni som odviezol Lenku na miesto jej ubytovania v Brezovej pod Bradlom, rozlúčili sa a ja som so všetkým potrebným vyrazil na Žalostinú. Lenke bolo však veľmi ľúto, že sa nemohla priamo zúčastniť „vysielačkovania“.

Bezzubého leva som nechal na úpätí kopca a vybral sa na miesto určenia. Na kótu som dorazil cca v čase okolo 18:30. Na mieste prevládalo veľmi veterné počasie no nepršalo.

mračná pri výstupe na Žalostinú

Tam niekde je vrchol Žalostinej

rozhľadňa na Žalostinej

Rozhľadňa na Žalostinej sa stráca v hmle

Po prezlečení sa do suchého oblečenia som zahájil prípravu pelecha, ktorý pozostával z dvoch paličiek lanka a natiahnutej plachty. Pre samého to bol veru boj kvôli silnému vetru, ale podarilo sa. Pod plachtu som umiestnil ždiarsky vak s karimatkou a spackák.

pelech

Nasledovalo stavanie 10m laminátového prútu, na ktorom bola zavesená drátová anténa 5/8 „Skiperovka“ (Skiper Kittsee ďakujem). S ukotvením bol pre mňa samotného tiež problém, ale chlapsky som sa s tým popasoval. Hodnoty na PSV metri boli výborné, max 1,3.

vysielacie stanovisko

Po zapnutí rádiostanice CRT Millenium prevládala na úplne všetkých kanáloch nepretržitá prevádzka, ktorá mi znemožňovala uskutočniť akékoľvek spojenie. Proste bola to katastrofa, až ma prešla na všetko chuť. Moje vytrvalé snahy uskutočniť spojenie boli týmito stanicami nekompromisne likvidované.

odpočinok pri tom pretlaku staníc

Prvé spojenie som uskutočnil v čase 19:42. Nadviazať nejaké spojenie bolo priam sizyfovská práca a tak som vysielal s prestávkami a iba občasne. Neskôr sa to zlepšilo a spojeníčka pomaly pribúdali. Celú dobu som vysielal v leže v polohe nekryte ležiaceho strelca na jednom boku a tak sa stávalo pravidlom, že mi tŕplo telo, preto som musel vysielanie veľmi často prerušovať, aby som vyliezol zo spacáku a natiahol kosti.

občerstvenie počas EBH

Vysielanie som bral športovo pre zábavu. Okolo pol noci som si spravil prestávku na kávu a parádnu rakúsku vifonku, do ktorej som bez rozmyslu dal celý priložený obsah a tak sa polievka stala nesmierne pikantná až tak, že som mal problémy s jej konzumáciou.

Západ slnka počas EBH na Žalostinej

Na kóte som počul mnoho staníc, s ktorými sa mi nepodarilo uskutočniť spojenie, na niektoré som sa nedobúchal. Tie DXy boli počas celej doby vysielania aj keď neskôr trošku ustali. Vysielanie som prerušil v čase okolo 2:00 a pobral som sa na spánok. Noc som strávil celkom pohodlne a v teple v spacáku. Nebola mi vôbec zima, aj keď vonku bolo veľmi chladno a fúkalo. Ráno som sa zobudil na dážď a silný vietor. V ten deň pršalo a fučalo celý boží deň. Zo spánku som vstal niekedy pred šiestou a ešte sa mi podarilo uskutočniť pár spojení. Celkovo podľa denníka som ich mal 47.

Okolo ôsmej som začal v tom lejaku baliť všetky veci. Balenie mi trvalo niečo vyše hodiny a počas tejto doby som bol úplne premočený od koncov vlasov až po palce na nohách. Veci som zniesol do auta a vyrazil za Lenkou. Tu som sa trošku zohrial a vzápätí som sa zase vrátil na kopec Žalostiná ako účastník PMR štafety, ktorá sa konala o 13:00.

PMR štafeta

Na kopci prevládali ešte horšie podmienky, ako keď som ráno odtiaľto odchádzal. Poviem Vám toto bol boj. Panovali tu himalájske podmienky, dve hodiny som tu strávil celý mokrý v daždi a silnom vetre na mieste, kde sa nedá nikde schovať. Ruky som mal úplne zmrznuté. Bolo to utrpenie a nie zábava, ale vydržal som a štafeta prebehla tam a späť úspešne.

Po štafete som sa vrátil za Lenkou, ktorá ma čakala s pizzou. Na druhý deň bolo krásne slnečno. Topánky som mal ešte z predošlého dňa mokré. Spravili sme si výlet na útulňu pod Uchánkom. Poviem vám je to veľmi krásne miesto. Ešte sme sa pomotali po okolí, rozlúčili sa a zahájili cestu domov.

Uchánek

Lenka a v pozadí útulňa po Uchánkom

Rado a Lenka Dúbravka/p

útulňa pod Uchánkom

útulňa pod Uchánkom

EBH 2020 sme si aj napriek nepriazni počasia naplno užili. Ako sa hovorí, aj keď prší prieskumník sa smeje :-). Bol to veľmi krásny výlet a zážitok, na ktorý tak skoro veru nezabudneme, priznám sa…bol spojený aj s našimi zásnubami.

Kamaráti, všetkým Vám prajeme všetko dobré, nech Vám dá Boh pevného zdravia, aby sme sa zase počuli a ďakujem za spojeníčka 73

Rado a Lenka Dúbravka