EBH 2020 #3 – Trnaváci a EBH, rušáky a zmoknutý Black pirate

Seriál príbehov o EBH 2020 dnes pokračuje tretím dielom. Dnes vám svoju story predstavia Trnaváci…

Pretože minulý rok počas termínu EBH som mal termín najvyššej pohotovosti ako osobný vodič a „pôrodný asistent“ mojej manželky a exp. Trnaváci sa kvôli tomu nekonala, tak tento rok sme sa na EBH značne tešili. Počet prihlásených súťažiacich prekročil stovku, čo sľubovalo dobrú zábavu a pekný frmol na pásme. Rozhodli sme sa opäť vyskúšať kótu Havran za Senicou, ale znova s inou anténou. Boris zobral do svojich rúk spojazdnenie poškodenej antény Black Pirate a opravu antény nám nakoniec zabezpečil ďalší nádejný člen trnavského CB PMR podsvetia – Afro Trnava. Afro, ďakujeme a dúfame, že o rok Ti pracovné povinnosti dovolia zúčastniť sa EBH spolu s nami.

Pred cestou sme dôkladne skontrolovali výbavu, aby sme nič nezabudli ako naposledy, vrátane rezervnej antény 5/8-miny, a tentokrát aj s radiálmi… hi. Pred poslednou odbočkou z hlavnej na Havran sa nachádza rovnomenný motorest Havran, kde sme sa ešte trochu dopovali pivečkom a kofolou. O štvrtej sme boli hore a uctili sme si duchov miestnej zeme prípitkom. A potom sa už mohlo stavať. Anténa predĺžená o mosadznú redukciu poškodeného závitu spájajúceho jej prvé dve časti si vyžadovala doladenie. Niekoľkokrát sme ju dávali dole, ale vo dvojici to bola hračka. Nakoniec bolo PSV do 1,4 v celom pásme a na prvých desiatych kanáloch prakticky 1:1.

Počasie bolo zatiaľ super, ale po očku som sledoval búrkový radar. Ten hlásil neodvratné prehánky a len čo sme postavili anténu, museli sme doslova zutekať do auta, tak rýchlo sa prihnala prvá prehánka. Prešlo to priamo cez nás a zdvihol sa aj dosť silný vietor, tak sme s obavami sledovali z auta, ako reaguje stožiar. Všetko držalo a krátko pred začatím závodu už bol zase búrkový pokoj a z Havrana pekný výhľad.

Od začiatku závodu bolo jasné, že chodia „odrazy“ a teda že to bude ťažký začiatok závodu. Kto mohol tušiť, že to nebude len začiatok, ale prakticky 1/3 trvania súťaže. Keď som pozeral na nete Es podmienky, tak MUF frekvencia ďaleko presiahla 27 MHz, tuším sa to šplhalo miestami až k 110 MHz. Ak si dobre spomínam, tak ešte krátko pred 22:00 chodili odrazené signály od zahraničných staníc. Počuli sme Talianov, Nemcov a ďalšie západné krajiny. Myslím, že aj nejakých Chorvátov alebo Srbov. Asi aj nejakí Ukrajinci tam boli, už si nespomínam, bol to dobre navarený guláš európskych staníc. Až mi je teraz ľúto, že sa podaril len jeden DX odrazom, a to 807 km do severného Nemecka na Georga DL5 do Oldenburgu. George zavolal nás a bol u nás 59++. Vymenili sme si v angličtine volačky, lokátory aj reporty. Všetko, ako keby bol vedľa na Peckovej. Nebol to rekordný DX exp. Trnaváci, ale potešil a pomôže určite aj v denníku do SPL.

Poďme ale k EBH. Spojenia nám pribúdali pomalšie, ako sme dúfali. Prvé dve hodiny to bolo doslova vydreté. Spojenia prebiehali štýlom – nejaká súťažná stanica volá výzvu, odpovedáme, potom nič, len Talian vykecáva…, voláme tú súťažnú stanicu, či nás počula, odpovedajú, že áno a že…, zase DX odraz, potom nás volajú oni, či sme ešte tam a pomedzi DX odrazy si vymieňame reporty…, a tak dokola. Jedno spojenie aj cez dve-tri minúty :). Neskôr, s blížiacim sa západom slnka, sa situácia začala ukľudňovať. Prišiel čas na nejakú tu večeru a ešte „jeden“ do druhého kolena, aby nám boli duchovia naklonení a nekrívali. A potom čas na večernú kontestovú kávičku, aby sme vydržali do rána.

Tu sa musím pristaviť a pochváliť nás. Nič z potrebnej výbavy na vysielanie sme nezabudli. Tak, poďme na tú kávičku…. Ajajaj… Varič už horí, káva je už v šálkach, ale v čom uvaríme vodu? Áno, zabudli sme čajník, alebo na varenie vhodný plechový hrnček. Tak sme začali improvizovať, v čom sme v poslednej dobe tiež dosť dobrí :). Prvý pokus – uvariť vodu v plechovom hrnčeku s dvojitým dnom nevyšiel. Hrnček už bol rozpálený do červena a voda akoby sa jej to netýkalo. Druhý pokus.“ Pozri na tamten hrubý sklenený pohár od nejakej mäsovej dobrotky“. Poháru sa to týkalo už po pár sekundách. Pukol a voda zaliala varič, ktorý už potom nechcel chytiť. Podarilo sa nám ho vysušiť a potom sa pri kufri auta objavil Boris s víťazoslávnym úsmevom a veľkou plechovkou v ruke. „V tomto to pôjde!“. A išlo. Plechovka pôvodne už ani neviem od čoho, používaná na uskladnenie kotviacich laniek stožiaru to zvládla bez ujmy. Ani sa len nezačervenala. A po kávičke sme pokračovali.

Počasie bolo také nerozhodné, ale prehánky už do rána neboli. Spojenia predsa len pribúdali a o pol druhej po polnoci sme už uznali za vhodné, že je čas na „šlofíka“. Budíček na piatu ráno. Hneď som kontroloval radar a tipovali sme, kedy to príde. Bolo jasné, že bude pršať. Posledné spojenie sme spravili 5:59 a vzhľadom na blížiacu sa silnú búrkovú oblačnosť sme hneď začali baliť. Ako som sa neskôr dozvedel, keby sme ostali ešte hodinku, možno by sa podarili nejaké pekné spojenia. A možno nie, lebo práve odrazom od tej oblačnosti nad nami tie spojenia asi vznikli, čo by nám dávalo len malú šancu. Nechceli sme ale baliť za dažďa. To sa nám podarilo len čiastočne, lebo už o pár chvíľ bolo mračno nad nami a už aj kropilo. Posledné časti výbavy sme nakladali do auta už za dažďa.
Takže ako EBH 2020? Aj spokojní, aj nie. Táto kóta má oveľa väčší potenciál, ale podmienky nás brzdili. O niekoľko spojení sme určite prišli kvôli DX odrazom. O niekoľko spojení sme prišli, keď si stanice, ktoré volali na našu výzvu „nechali“ náš kanál. No čo už, všetci sa učíme. Celkove ale spokojnosť. Dobrá nálada prevládala a počet spojení by som vyjadril vetou: „Na nás dobré“. Ambície ale máme väčšie :). Pre zaujímavosť prikladám mapku spojení aj s DX-om do Nemecka, i keď do EBH to neplatí.

Ďakujeme za spojenia, a o rok dúfam dopočutia.
Za expedíciu Trnaváci – od mikrofónu Boris Trnava a od klávesnice Alan Trnava.
73!