Je tu piate pokračovanie seriálu z CBPD. Ďalší príbeh z Poľného Dňa 2020 nám zaslali Trnaváci. Príjemné čítanie…
Na CBPD 2020 Exp. Trnaváci vyrazila na Šianec. Pár dní pred termínom postrašili aj nejaké prehánky, ale všetko obschlo a výjazdová poľná cesta bola prakticky suchá a bez problémov sme sa dostali až na vrchol kopčeka. V zložení Boris Trnava a Alan Trnava sme pomáááličky, hneď vedľa krásneho viniča na vrchole Šianca, začali stavať päťosminu na 6m lamináte. Jedno kotevné lano siahalo až do viniča a to som ešte netušil, akú úlohu dnes v noci zohrá.
Anténa ladila pekne, v celom pásme PSV do 1,3. Teleskopický stožiar sa pri dolaďovaní antény ukázal ako výhoda, i keď treba dávať pozor, aby sa to celé nezosypalo dole, kým segmenty stožiaru nie sú zaistené napríklad oblepením PVC páskou. Toto sa nám aj hneď stalo a slabo vytiahnuté segmenty stožiaru sa poskladali do seba. Bola to celkom šupa a trochu si to odniesol koax, ale našťastie len vonkajšia vrstva izolácie. Uf, tak to by bolo. Po doladení poriadne vytiahnuť a oblepiť páskou.
Nejak sme si povedali, po poslednej CB súťaži, že kvôli rušákom na pásme sa nemá zmysel ponáhľať, takže sme posunuli aj odchod z domu na kótu a prvé spojenie sme spravili až o trištvrte na sedem.
Pásmo bolo ale prekvapivo „čisté“ a Boris sa hneď vrhol na lov, čomu som samozrejme asistoval spoza notebooku, ako zapisovateľ, lokátorový inšpektor a búrkový pozorovateľ. Nebíčko bolo ale tiež čisté a tak to vydržalo počas celej súťaže.
Prvá hodina 15 spojení a aj DX súťaže 180 km na Kráľovu Hoľu. Asi po tej hodinke vysielania sa na Šianci objavili páni v olivovozelených maskáčoch so znakom, na ktorom sa hrdo vypínal dvanástorák. Starší prešedivený, zrejme náčelník, vystúpil z auta a začal zisťovať, z ktorého sme kmeňa a aké máme úmysly na ich území. Našťastie náčelník našej expedície Boris vyjednávanie zvládol a aj bez fajky mieru sme mier dosiahli a takisto aj prísľub, že na toho dvanástoráka nebudú strieľať naším smerom. I keď je pravda, že nedôverčivého pohľadu na našu hlavnú zbraň – 5/8 sa nám ho nepodarilo zbaviť.
Po hodine niekoľko rán ako z dela a naozaj dosť blízko. Našťastie žiadne olovené šípy k nám neleteli. Zato o polhodinku už letel teréniak s lovcami späť a to bol koniec story. A vlastne ešte nebol…
Za ďalšie dve hodiny už len štrnásť spojení. Podmienky boli stále super, ale cez tých 180km sme sa nedostali. Na pásme bola ale dobrá atmosféra a nálada. Pozdravujeme hlavne expedíciu Výstrkov. Kto počul, vie o čom hovorím :). Aj s inými stanicami sme zvládli zopár príjemných uvoľnených relácií a určite to bolo všetko kľudnejšie a menej nervózne, ako počas preplneného EBH. Ale všetko má svoje výhody aj nevýhody…
O jedenástej v noci ma opustil hlavný operátor Boris, čo ale bolo aj v pláne, keďže má pracovné pohotovosti a musel byť od rána po ruke a po telefóne. Polhodinku po polnoci som si dával prestávku a pri zavretom squelchi a otvorenom okne som si vychutnával cvrčkov, tmu a konečne trochu chladnejší vzduch. Vtom do toho ticha ďalšia rana, hneď pri aute a chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že to sa otriasol a zapružil celý laminátový stožiar spolu s päťosminkou. Poviem vám, skoro som potreboval pampersku :). Po chvíli mi došlo, že niečo muselo poriadne naraziť do kotevného lana stožiaru. Rozľahlo sa ticho, ale predsa som radšej čakal pár minút v aute a až potom sa vydal s baterkou na prieskum. Laná držali a aj anténa. Až ráno pri skladaní som objavil, že kotevné lano schované vo viniči, je vo výške pásu jemne natrhnuté. Tak asi jeden srnec im ušiel, pomyslel som si. Spojenia ešte nejaké pribúdali až do pol druhej. Potom som šiel spať. Ale len šiel, no nespal. Do rána tak kúsali komáre, že som oka nezažmúril na viac ako polhodinku v jednom kuse. Nedalo sa. Repelent som nemal, ani vonkajší a tentoraz ani vnútorný :). Ráno som sa zobudil ako úspešný, no na tvári spuchnutý darca tej najvzácnejšej tekutiny. Určite si to myslia aj tie malé potvory. Takéto nálety som na Šianci ešte nezažil a vyzerá to, že tí malí kamoši sa sťahujú čoraz vyššie. Takže o pol piatej som už bol hore, pooblieval sa studenou vodou z bandasky a spolu s rannou kávou som mal budíček za sebou. O pol šiestej už aj ďalšie zapísané spojenie.
Ranná prevádzka priniesla už len sedem spojení, aj keď som ťahal poctivo do deviatej. Priniesla aj opakovanú návštevu teréniaku s náčelníkom, ktorý si ma obhliadol a keďže som mu asi nenarušil predstavy o obojstrannom mieri, tak sa hneď otočil a odišiel. Týmto by som aj chcel poďakovať Poľovníckemu zväzu za trpezlivosť s rádioamatérmi a uistiť ich, že nám naozaj nejde o nič iné, ako vysielať pozitívnu elektromagnetickú energiu do éteru. Odpadky po sebe vždy zbierame a zver plašíme len v sebaobrane.
Mapka spojení je vyselektovaná na platné spojenia do CBPD. Spolu so spojeniami do ČR ich bolo o čosi viac.
Vďaka za spojenia, aj za organizáciu súťaže. Pozdravujú a veľa zdaru prajú, udržiavači ohňa pod Trnavským CB kotlíkom – Boris a Alan Trnava.
Výstrkov a jeho osádka taktiež ďakuje trnavákom za fajný pokec a opäť niekedy zasa dopočutia…..
Mates aj my ďakujeme. Spojenie tiež potešilo. A dúfam do skorého počutia.
Výborný článok. Celý čas som bol v napätí, akúže úlohu bude hrať to kotviace lano vo vinici. Strašne som si prial, aby to nebol majiteľ vinohradu, čo Vás príde vyhodiť z portejblu. Keď som čítal o náhlej rane, hneď som sa zľakol, že to bol on, čo prišiel a zhodil Vám stožiar odcvaknutím kotviaceho lana :-). Na koniec úľava, že sa všetko dobre skončilo. A dík za zachytenie môjho volania s reportom 30!