Poľný deň sa nezadržateľne blížil a teda voľba bola jasná – Kamzík. Na CBPD sa to dá, smer východ, sever a juh zo zjazdovky otvorený. Samozrejme, by to neboli naše úrady, keby nevymýšľali a nechceli nejaký dôkaz, že tam idem vysielať, kým mi dajú povolenie. Okej, poslal som diplomy, a čau. Povolenie som dostal v piatok ráno na poslednú chvíľu.
Už od rána som sa nemohol dočkať, baterky “nabité” (úvodzovky vysvetlím neskôr). Ja už cely nervózny, ako sa ten čas vlečie. Píšem Pascalovi, že ako Saigon, idete ? Odpoveď: ešte sa nik neozval. Plán B bol Sajgon + Palo na Kamzíku (to znie zvrátene), no nakoniec Saigon vyrazil na svoju kótu.
Vyrážam z domu okolo piatej. Vravím si, neponáhľam, lebo ľudí tam bude hore zas, že nebude kde dať auto a ani anténu, keďže sa na večer vyjasnilo a bolo teplo. Zastávka na pumpe bageta + dáky drink a ide sa.
Prichádzam hore a parkoviska plné, no fasa. Vytiahnem povolenku a idem do zákazu medzi davy jak na jarmoku. Po kratšom manévrovaní odstavím autobus na svojom fleku. Tie pohľady ľudí, ty magor, čo tu zavadziaš, a podobne. Vyberám stožiar , kotvy a pozerám: hmm nové zábradlie a aj stoly s lavičkami na mieste kde dávam anténu. No nič sa nedeje, posuniem sa o dva metre a anténu dám medzi stoly. Už klasicky cítim na sebe pohľady výletníkov, čo to za cirkus tu predvádzam. Samozrejme samí zvedavci.
Konečne postavím anténu, je cca 18:00 hodín. Upravím sedačky v aute, spravím pohodlie , natiahnem kábel dnu, pozapájam merák, však to poznáte. Pripojím stanicu na baterku a … sme pri tých úvodzovkách z úvodu… NIČ! Čo do rici, Shogun len tak pohasol , aj fasa, meriam 9V. Výborne, jeden článok si to rozmyslel a zostal asi doma.
Zapojím sa do auta teda, jedna z troch zásuviek v autobuse ide aj bez kľúča, však keby niečo dole kopcom sa to ráno rozbehne samo. Debil, však mám ešte malú batériu 20 Ah. Prehodil som sa na ňu, ide všetko ako ma. Vydržala celý závod, nabudúce už veľkú autobaterku neberiem.
Zapnem stanicu a davaj, počúvam kto kde, no zatiaľ všetko nejaké mizerné. Prvé spojenie Mafia na Sitne za 57, okej, asi to funguje. Robím spojenia v celku kľudnom rytme a čakám, kedy bude tma a ľudia z Kamzíku zmiznú. Márne. Celú noc sa tam niekto producíroval. Neskutočne som si potreboval odliať. Stále tam niekto šmejdil pri stoloch. Perzeidy boli pozerať. V luxusných autách tam chodili páni so slečnami iné veci robiť. Tak reku budem sebec, pridal som stanicu, šum ich hádam odláka, nepomohlo.
O 18:30 prvý raz počujem Lomnicky štít za 46, no nič , idem ďalej. Kua, hovorím si, kde je Saigon, však vyrážali sme skoro rovnako, nič… ticho spoza kopca, telefón nedvíhajú , dúfam že sú v poriadku, keď tak sa ukážu tu.
19:30 počujem toho medveďa na Veľkom Kriváni 59 ako inak. Bratsky sa zvítame, dáme rýchly pokec, lebo on už tam kosí spojenie za spojením. Ja v kľudnom tempe idem ďalej, vždy prihodím dáku vetu, nech to nie je len ako HAM spojenie , five nine a čau. S výzvami to tiež nepreháňam.
Napadlo ma, že idem pozrieť na CBDX či Viking nebude online, paráda, sú. Idem na 29 a nič. Omylom dám 28 a tam boje na krv, kto prejde, do toho pol Európy. Hulákam do toho aj s Mravcom, najprv on, potom po chvíli ja. Vydýchol som si, konečne, asi na poslednú šancu to vyšlo. Čo som si všimol, že som počul české stanice, ktoré tam na nich kričali. Milda mi išiel pekne čisto. Aj Tomáš Sruby tuším, ale v závode nič.
Spokojný idem ďalej a stále mi vŕta v hlave, čo Saigon . Desať hodín a po nich ani stopy. Potom to prišlo, 22:11 Top DX spojenie večera na vedľajší kopec. Éééj Saigon za 59 a milión k tomu.
“Kde ste toľko boli?”, pýtam sa.
“Ani nechci vedieť, to je na osobné stretko.” prišla odpoveď.
Zhodneme sa na tom, že komáre žeru ako nikdy, to sme na Kamzíku a ani oni na Kobyle ešte nezažili. Tie špiny žrali celú noc. Žiadne také, že o desiatej už býva pokoj. Do rána, kým nevyšlo slnko, nálety v rojoch.
Tak a už to začalo, kto dá ďalej. Medzitým Lomnicky štít za 57 a oni o nás ani netušia. Kričíme tam obaja a nič. Volá Dejvid , je Marconim na Štrbskom plese, že reku skúsme to. Presný opak , oni nás počujú a u nás ani zmena šumu. Neskôr ma Lomničák pobral, no posledné písmeno lokátoru nie a nie prejsť, ani neviem aké všetky slová a názvy na E som tam kričal, no bezvýsledne.
Prišlo to konečne, Heloukošice. Najprv Sajgon a potom ja , a zrazu , Michal Svidnik , čo reku , do Svidníku , to je dáka blbosť, nehlásil žiadny portejbl, ale podľa lokátoru vo Svidníku určite nebol. Sajgon ho dal, ja nie, no to bolo radosti na druhej strane.
O 01:30 sme si dali zraz s Lomničákom, že to skúsim, a asi po 10 minútach kričania na cely Kamzík to prešlo. Huráááá , a Saigon nie 😀 na stav vyrovnaný 1:1 . O 4 minúty na to aj Michal Svidník , a 2:1 pre mňa . No čo Vám poviem, záver dovolenky a ja som si celkom užíval , až na tie komáre.
No nič reku, úloha splnená, môžem ísť spokojne spať. Aha možno hodinu som spal, stále sa tam niekto presúšal, auta lietali hore dole, a gól dali o tretej autičkári s hajzlovými rúrami miesto výfuku , najprv 10 minút túrovali vytunené plastové kýble a potom sa šli s čajočkami naháňať po lese a strieľať delobuchy, bolo po spánku.
Dal som budík na 5:45 , no o pol už som sa nemohol vydržať v aute. Idem sa reku ponaťahovať a poprechádzať. Zisťujem, že na to ako bolo v noci, je dosť teplé ráno. Sledujem hmlu ako sa na mňa valí zo spodu zjazdovky hore kopcom. No a opäť ľudia. Tentoraz im to nedalo a išli za mnou že reku meriate vzduch ? Pozerám na neho a zaskočím ho otázkou prečo ? 😀 chvíľu na mňa pozeral, potom som mu povedal, že o čo sa jedná a pánko na mňa vyšiel, že ale ono je tu zlý signál, že mu nejde volať, a ani internet, tak mu vysvetlím, že prečo ma taký problém a konečne sa pobral ďalej.
Ráno som spravil ešte 7 spojení , no už bolo mĺkvo na pásme, teda kým nezačali rusi okolo siedmej. 08:03 posledné spojenie a lúčim sa na pasme, idem baliť. Prehodím teda na magnetku a počúvam ako Števo skúša či ešte dačo neuloví .
Zbalene mam za chvíľu no volám Saigon že čo. No dáme stretko v Rančíku pri kofole a káve, porozprávame ako bolo. Tak o desiatej sme sa tam stretli. Pascal, Juraj a Attila. Skonštatovali sme, že podmienky boli zaujímavé, a že sme dokúsaní od komárov asi všade. S Pascalom sme tam do nejakej jednej poobede posedeli a skonštatovali že už by sme mohli isť domov. Spánok už neprichádzal do úvahy, bolo treba navariť si obed . Spať sa bude potom. CBPD som si užil a teda bol to pekný koniec dovolenky.
Všetkých Vás zdraví Palo BA. 73
