Prípravy na Fair Play závod boli oproti prípravám na EBH úplné lážo-plážo. Veľkú Javorinu som u Omegáča zabookoval už dávno dopredu, a všetko harampádie sme si vlastne začali chystať dve hodiny pred odchodom.
Však čo také nám aj treba, keď sa ide na vertikál, všakže? Tak sme megalomansky vzali tie DX wire-y so Skipperovkami dva, lebo to by sme neboli my, keby sme na kopec netrepali niečo úplne zbytočné. Pribalili sme aj PMR, a dokonca aj HAM zariadenie, keďže na ďalší deň sa OM3KII chystala zo svojho stáleho stanovišťa na vysielači na HAM prevádzkový aktív.
Michal Nová Dedinka k nám dorazil o 13:45, a keď otvoril kufor na jeho Passate kombi, kukali sme jak puci. Nabalený ho mal ako česká rodina pred týždňovou dovolenkou do Chorvátska. Skladacie stoly, stoličky, tašky, ruksaky a v strede toho celého kraľovala veľká modrobiela kempingová chladnička. Reku fajn, a kde chceš dať napríklad také veci ako antény a vysielačku? Takže všetko vyložiť a naložiť nanovo. Vošlo sa. Janči zjavne za mlada hrával Sokoban. Jaj a ešte som musel pribaliť frajerku, pretože sme sa dva týždne nevideli a povedala, že ona ide na víkend so mnou. To ešte nevedela, čo činí.
O 15:30 h prichádzame na Holubyho chatu, sadáme na terasu, že dáme malé pivo a počkáme pána chatára, Omegáča. Ten nás zastihol presne ako sme dopili a doniesol ďalšiu rundu. Malé piva sa však zmenili na veľké. Argumentoval to tým, že malé poháre sa strašne zle umývajú. Kým sme prebrali, že čo je nové a ako plánujeme vysielať, nejako sa tie pivá začali množiť, a aj napriek našim protestom, že musíme ísť stavať antény a vysielať, z jedného malého boli ďalšie 4 veľké. Teda ja som mal 4,5 pretože moja láska je slabý kus a velebnosti, přece to tady nenecháme.
17:10 sme konečne v rukách dotrepali všetko potrebné na Kameň priateľstva a začíname stavať antény. Za tú hodinku, čo sme to postavili, zo štyroch pív v krvi slnko spravilo osem. 18:15 všetko stojí, aj stôl, aj rozkladacie stoličky, aj notebook a vysielačka, a my začíname vysielať. Ale najprv na oslavu, ako sme dobre postavili, si dáme poldeci a k tomu pivo. Veď kempingová chladnička je naložená a domov z kopca to neponesieme.
Tak voláme, kričíme a zapisujeme a požívame. Len nie a nie spraviť DX. Počujeme Brazíliu a Britániu, ale dokričať sa ani za nič. Slnko zatiaľ veselo nakupuje ďalej, a my sa na tej Veľkej Javorine grilujeme do chrumkava a podlievame sa pivom. Po troch hodinách som červený jak sovietska zástava. Adel sa ma pýta, či ma namaže? Hovorím jej, že ďakujem, to už som zjavne stihol sám. No a tak stále voláme nezrozumiteľnejšie, kričíme hlasnejšie a zapisujeme nezmyselnejšie. Nepomohli ani párky, ktoré Miško pripravil v rámci cateringu. Niekde medzi šiestym pivom a tretím poldeci nabrala odvahu zakričať si do vysielačky aj Adelka. Odteraz je teda známa ako Adel Orechová – Orechová Potôň. Keďže poznám jej lásku k orechovici, táto volačka ju naozaj vystihuje.
Lietalo nám to najmä na východ a do KN09 máme štyri krásne spojenia. Aj keď na Uhornianske sedlo sa nám opäť dokričať nepodarilo. Niekomu sme asi začali vadiť, pretože nás začal 59+ rušiť. Robil to cielene, pretože nás vyslovene hľadal po kanáloch a kľúčoval vždy, keď sme dali výzvu. K tomu len toľko, že karma je zdarma.
Rád by som vám napísal viac, ale niekedy okolo 23:00 sa moje spomienky na závod končia. Chalani mi potom už pre istotu aj vzali mikrofón. Ak som niekomu niečo škaredé povedal, ospravedlňujem sa. Viem už len toľko, čo mi chalani ráno rozprávali. Vraj sme aj ten DX urobili, a že som okrem seba stihol ešte zlomiť aj stoličku. Ja som vedel, keď som ich pred závodom kupoval, že tie s nosnosťou do 100 kíl to s mojimi 120 kilami budú mať ťažké, ale veril som im. Našťastie sa pre nás na preplnenej Holubyho chate našla jedna izba, a tak som sa ráno zobudil vo voňavých perinách a pekne s praženičkou na raňajky. Ako sa hovorí: Skúsenosť je vec, ktorú získaš tesne po tom, ako si ju potreboval. Ja už viem, že nabudúce menej alkoholu a viacej tieňa.
73, Gabo Matliare
Kompletný fotoalbum exp. Omega:
