Na začiatku (pri založení expedície) sme si povedali, že budeme chodiť von aspoň raz za mesiac.
Nielen kvoli SPL (sme súťaživí), ale aby sme vyskúšali nové kopce, nové antény, … a samozrejme spravili čo najviac čo najdlhších spojení 🙂
Minule sme boli prvýkrát na kopci. Mali sme tam drátovú anténu, ktorá má nevýhodu, že ju treba niekde zavesiť. Preto sme išli na rozhľadňu na Kukle. Keďže rozhľadní tu v našom okolí nie je veľa (iba dve), rozhodli sme sa vyrobiť si inú portejblovú anténu a aj portejblový stožiar, ktorý by sa dal nosiť pri pešej túre na kopec.
Na nete som našiel konštrukčne najjednoduchšiu anténu GP 1/4. Hurá na stavbu. Základ antény je z 1 cm hrubého pertinaxu, čo som našiel doma. Nakúpil som hliníkové rúrky priemeru 12-10-8. Prefektne do seba zapadajú.
Hneď od začiatku stavby tejto antény som počítal s tým, že budeme mať dve verzie protiváh. Dve protiváhy tvorené rúrkami, alebo štyri protiváhy z medeného drôtu, ktoré budú zároveň slúžiť ako kotevné laná stožiaru.
Anténa je ozaj jednoduchá. Žiarič má 2,65m a protiváhy 2,75m.
S Marekom sme ju vyrobili za jeden večer. Horšie to už bolo s výrobou stožiaru – plán bol postaviť 4-6 metrový ľahký skladací stožiar. Plán postaviť stožiar z plastových rúrok nevyšiel podľa očakávaní. Rúrky sa pri takejto dĺžke veľmi ohýbali. Pomohli by ďalšie kotevné laná, ale to by tam už bolo viac lán ako rúrok. Tak som popozeral na nete a objednal 6,5m hliníkový teleskopický stožiar. O dva dni bol doma.
Na testovanie novej antény a stožiaru sme si vybrali 320 metrový pahorok za obcou Dubová. Dá sa tam vyliezť autom. Odtiaľto sa naskytne pohľad na celú Podunajskú nížinu. Na sever je vidno po Piešťany a na východ Zobor ako na dlani. Za chrbtom je vrch Kukla a Malé Karpaty takže spojenia smerom na Moravu odtiaľto nehrozia.
Pôvodný termín testovania (19.11.2016) sme odpískali kvôli dažďu a testovanie presunuli o týždeň neskôr. Vo štvrtok pred portejblom Marek ochorel… 🙁 Takže som na kopec vybehol sám. Marek ostal doma za oknom udržiavať spojenie na PMR-ku. Na kopec som dorazil s veľkým meškaním o 18:40. Vytiahol som stožiar z auta a postavil ho približne na miesto, ktoré sme si vyhliadli, keď sme tam boli na prechádzke v septembri. Ako kotevné kolíky slúžili klince “dvestovky”. Zobral som špagát, priviazal klinec a na kružnici zatĺkal klince. Hneď ako som zatĺkol prvý klinec a otočil som sa, už som ho nevidel 😮 Ešteže bol priviazaný špagátom. Vytiahol som z auta ďalšie baterky. Ku každému klincu som jednu položil, aby som ich v tej tme nestratil.
Medzitým som na PMR-ku začul, ako niekto volá expedíciu Križiaci. Jano Vrakuňa. Trochu sme pokecali a pokračoval som v zameriavaní kotevných lán. Ku stožiaru je dodané komplet kotviace príslušenstvo, ale nejako doma nevyšiel čas nasekať oceľové lanko na potrebné dĺžky. Tak som použil osvedčenú plastovú pásku neznámeho pôvodu, ktorú rodičia požívajú na viazanie vo vinohrade. Je dvojitá a super pevná. Len tak ju niečo neroztrhne. Použil som ju aj pri vysielaní a auguste na CBPD. Laná sú namerané, priviazané, môžem ho postaviť. A chyba! Na niečo som zabudol… Dať na vrchol stožiara anténu… Anténa bola skompletovaná rýchlo. Stačilo rúrky zasunúť do seba a zaistiť skrutkami. Osem skrutiek a hotovo. Nezabudnúť natiahnuť koaxiál a už už som išiel zdvíhať. Na PMR-ku volá Marek v dohodnutý čas. Znovu krátky rozhovor a konečne dvíham dielo do vzduchu. Dotiahnem kotviace laná, pripojím staničku a PSV meráčik.
Na prvom kanáli 1,05 a na 40-tom sa ručička ani nepohne. Super! Vyberiem papierový denník a o 19:45 dávam prvú výzvu. Hneď sa ozve Hiriburu Palárikovo a za ním hneď Skiper z Rakúskeho Kittsee. Zapol som mobil, a vyskúšal aj písanie denníka v aplikácii “Denník CBDX”. Vcelku to ide dobre hlavne, keď sa volačka nachádza v databáze je to na pár klikov…
Čas pomaly plynul, spojenia pribúdali a tesne pred desiatou posledné – Aďo Šaľa. 22:00 je čas baliť. Ešte som preskenoval kanály či niekto nevysiela. A na 32-ke počujem rozhovor. Jeden signál za 32 a druhý slabší 21. Snažil som sa na nich nabrejkovať, ale nepočuli ma. Skúšal som aj trochu nakloniť stožiar, aby sa vyrovnal žiarič do zvislej polohy, lebo po tme som anténu namontoval na stožiar mierne nakrivo. Signál sa zlepšil o 1S už bol 33, ale stále ma nepočuli.
Asi bola po ceste nejaká prekážka, ako v prípade chalanov z BA, čo debatili na 20-tke. Počul som obidvoch čisto, ale mňa počul iba Igor Bratislava. Do Dúbravky môj signál nedoletel. Ani sa nečudujem, veď nám stáli v ceste celé Malé Karpaty. O pol jedenástej som dal poslednú výzvu a začal baliť. Balenie išlo rýchlo a o 30 minút som bol aj doma.
Testovanie antény hodnotím ako vydarené. Za 2 hodiny 9 spojení. Najdlhšie 75km Tomi Nové Zámky. Nemám síce žiadne meracie prístroje, ktorými by som anténu zmeral, ale keď ju porovnám s drátovou polkou, ktorú sme použili na 1. križiackej výprave, tak myslím, že sú na tom rovnako. Pre lepšie porovnanie oboch antén niekedy v budúcnosti vybehneme so štvrťkou na Kuklu.
Na záver už iba ďakujem všetkým, ktorí sa mi ozvali. Tešíme sa na decembrový predvianočný portejbl.
73
Roman Modra
Exp. Križiaci
