Zimný CB závod – exp. Križiaci

Pri výbere kopca na zimný závod sme počas vianočných prázdnin pobehali po Malých Karpatoch. Navštívili sme 3 nové kopce:  Jelenec 694 m, Skalnatá 704 m a Slepý vrch 544 m. Zmerali sme, za aký čas sa dá na tieto kopce vyšplhať a aké možnosti sú pri stavbe stožiara pre anténu. Kopec je vybratý, už len opraviť anténu, ktorú sme zlomili na predvianočnom portejbli. Nakoniec to dopadlo úplne inak ako sme si naplánovali.

Týždeň pred závodom som opravil našu dolámanú štvrťku a skúšobne postavil stožiar s anténou na záhrade. Stavba stožiara bola v tom vetrisku utrpenie, ale ved to bude zimný závod, s tým treba počítať. Stožiar konečne stojí, všetkých šesť lán drží, pripojím merák a idem si oči vyočiť – PSV kolíše od 1,1 do neviem kam. A to isté impedancia 43 ohm až 380 ohm 🙁

Nasr..ý skladám stožiar dole. Keď pozriem na konektor na anténe, hneď viem, kde je problém. Spoj medzi konektorom a žiaričom nevydržal. Poryvy vetra lomcovali s káblom a PL konektorom tak silno, až ho znova utrhli. Mohol by som to priletovať naspäť, ale na takú anténu sa nemôžem spoľahnúť na zimnom závode, hlavne keď neviem, aké bude počasie. Po rýchlom zhodnotení náročnosti stavby stožiara vo vetre a vetru neodolnej anténe som v utorok rozhodol. Pôjdeme na Kuklu. Je tam rýchly prístup, iba 30-40 minútová túra. K rozhľadni priviažem iba malý 3m stožiar, a na vrchol pôjde polka z domáceho QTH. Hneď som aj portejbl zapísal na portáloch. Nech všetci vedia, že ideme von.

Ako na potvoru, Marek v stredu zase horúčky… Doktorka síce vravela, že je to iba viróza, ale v sobotu na kopec ísť nemôže. Tak som ostal sám. Veď kto by dobrovoľne išiel v takom počasí na kopec. Z domu som vyrazil s cieľom spraviť viac spojení ako na prvej Križiackej výprave. Ostanem, pokým budú spojenia, alebo mi neodmrznú ruky pri písaní denníka.

Cesta ku chate Fugelka bola odhrnutá 🙂

Mierne fúkalo a stále snežilo, ale to ma neodradí.

Turistický chodník bol vyšliapaný. Nie som sám, čo sa vybral na Kuklu 🙂

Po 40-tich minútach som na vrchole.

Celá moja výstroj je v jednom batohu.

Rýchlo pozriem ako vyzerá ohnisko.

Na PMR spravím spojenie s Janom z Vrakune. Počujem aj Krokodíla a ostatných južanov, ale nechcem sa zdržiavať – čím skôr musím založiť oheň. Vybalím z batoha papier a triesky na založenie ohňa – výborne, oheň horí. Priložím naň zopár väčších polienok a idem hore stavať stožiar.

Stožiar som priviazal o zábradlie, a na vrchol som dal anténu polku, ktorú som použil na CBPD.

“Výhľad” na hrad Červený Kameň – odfotím vždy, keď vybehnem na rozhľadňu.

A jedna smerom na domov.

Zleziem dolu a pozriem ako veľmi sa ohýba anténa vo vetre.

Kým som natiahol kábel až dole k ohnisku, oheň skapal. 🙁 No nič, pomôžem si liehom. Z domu som zobral liter liehu, ktorý používame do liehového krbu. Hľadám po vreckách a zápalky nikde. Spomenul som si, že mi vypadli z vrecka na rozhľadni pri stavaní stožiara, ale veď som si bral aj náhradné… Prehľadal som všetko, ale zápalky nie sú. Už som sa zmieroval s tým, že vysielať budem iba chvíľu, pokým mi nebude zima, a potom to zabalím a pôjdem dole.
Zrazu sa objavil párik turistov. Záchrana, budú mať oheň, pomyslel som si. Oheň nemajú, ale môžeme vyskúšať kresadlo. Majú vyskúšané, že tampón sa zapáli na 100 %. Pre istotu som tampón namočil do liehu.

Dve škrtnutia a oheň už znovu horí 🙂 Tešil som sa ako stroskotanec, ktorému sa podarí zapáliť oheň. Poďakoval som a pokračujem v príprave na vysielanie.

Z dosiek som spravil malý prístrešok, aby mi na staničku a papiere nesnežilo. Zmerám anténu a o 15:45 dávam prvú výzvu. Odpovedá expedícia Horec (138km). Supeeer… Prvému spojeniu sa vždy poteším najviac, lebo už viem, že všetko funguje, ako má. Zrazu sa spojenia sypú ako sneh na hlavu. 16:37 ozýva sa Skipper. Na Čmeľku sa mu vo vetre nepodarilo postaviť stožiar ani stan, aj denník mu uletel… Tak sa vrátil a vysiela z auta na Pezinskej Babe.
Po polhodine mám tak navlhnutý papier, že sa naň nedá písať. Odstránkujem ďalšie dva a konečne suchý. A pokračujem v zapisovaní. Najbližšiu hodinu vystriedam ďalšie papiere. Už je v tom riadny bordel. Keď zrazu si všimnem, že už nesneží, a tak môžem písať na kolenách pod holým nebom. Papiere vysuším nad ohňom, a hneď na ne ide písať. Dávam výzvy, prikladám na oheň a popíjam čaj. O 19:24 najdlhšie spojenie s expedíciou Snehuliaci (272km). Celkovo sa v tomto super počasí podarili tri spojenia nad 200km. Vstanem, priložím na oheň, dám výzvu a niekto sa ozve 🙂 Je to nová skúsenosť, keď nemusím hľadať stanice, čakať a brejkovať.

Po desiatej začína ubúdať spojení. Aby som rozveselil pásmo, vyskúšam novú výzvu: “Zimný závod, výzva na kanál, tu expedícia Križiaci, kto má záujem o spojenie, musí počkať, idem priložiť na oheň”. Chalani na Kamzíku sa smejú. Oni sú natlačení v aute, ale či je im tam teplejšie, to neviem.

Keď sme boli s Marekom na predvianočnom portejbli, veľmi nám v aute teplo nebolo, a to sme tam boli iba 2 hodiny. Mne sa tu pri ohníku vysušili všetky veci. Cítim sa útulne – teplo, nad hlavou hviezdy… Už už som to chcel zabaliť, keď o 23:02 odpovedá na výzvu Karel Tršice /p Na kopci. Super, oplatilo sa počkať, mám ďalší kraj. Do pol dvanástej ešte štyri spojenia a ďalšiu pol hodinu nijaké nové… Je čas baliť…

Vybehol som hore a naskytol sa mi krásny pohľad na svietiace mestá.

Tam niekde bývam.

Balenie mi trvalo pol hodiny.

Cestou naspäť k autu som dvakrát zle odbočil. Krajina sa zmenila na snehovú saharu. Samý závej. Chodník sa nedal rozoznať. Našťastie pod kopcom už ide lesná cesta, tam už bol sneh ujazdený. Ešte auto oškrabať od námrazy… Domov som prišiel o 1:45.

Na zimný závod som išiel hlavne s cieľom spraviť viac spojení ako na prvej Križiackej výprave. Po hodine bol cieľ splnený. Ale keď spojenia stále pribúdali a pribúdali, nemohol som len tak skončiť a odísť. Nakoniec mi to vydržalo do polnoci… Všetkým, ktorí sa ozvali ďakujem za spojenie, a dopočutia na niektorom z ďalších portejblov expedície Križiaci.

73
Roman Modra
Exp.Križiaci