ZCBZ #2 – Podpora Zimného závodu z Kaktus Majáku

Na sobotu som mal naplánovaných viacero vysielačkových aktivít…

Ráno som plánoval účasť v januárovej etape OM aktivity na 80m. Keďže doma nemám anténu na 80m, tak chodím z rádioklubu OM7M. O pol siedmej zazvonil budík. Z okna som videl, ako mrholí, a bolo rozhodnuté – naspäť do postele.

Ani neviem, kedy som vyzliekol pyžamo, ale nejako som zvládol sobotné nákupy . Tesne pred obedom písal Miro OM5RW, či mu pomôžem postaviť anténu, ako sme sa v priebehu týždňa dohadovali. Hoci sme 5-pásmový SpiderBeam stavali už niekoľkokrát, teraz to trvalo 2 hodiny, lebo nám robotu sťažovalo počasie. Začalo snežiť. Dielo sa však podarilo. Hoci som ešte pri obede plánoval vziať so sebou CB anténu a ísť podporiť Zimný CB závod aspoň z rádioklubu, kompletne zablatený a uzimený som sa vrátil domov a zľahol pod deku na gauč. Horúci čaj ma dorazil a oči sa mi zatvárali viac a viac…

Do toho zvoní telefón. Kútikom oka sledujem displej, z ktorého na mňa kuká profilová fotka – oranžový Hummer. Nautilus Handlová. A že sú s Bimbom na Kaktus Majáku, a že idú rozdávať spojenia a že či sa nepridám. Po chvíli súhlasím a dohadujeme miesto stretnutia v Handlovej pri firme. Ešte som chcel navrhnúť, že prídem až na Rematu, a tam prestúpim, ale fakt, že auto bude lepšie nechať pod kamerami pri firme, rozhodol. A dobre som spravil…

Balím základné veci, navliekam na seba zimné oblečenie a pred štvrtou vyrážam. V Novákoch telefonicky oznamujem polohu, Nautilus vyráža z chaty pre mňa, to nám tak vychádza časovo na rovnako. Práve, keď parkujem, volá Nautilus, že bude asi meškať, lebo snehu je veľa a veľmi sa šmýka. Po 45 minútach volá znova, že už zliezol z kopca na Rematu, ale cesta je samý ľad, neposypané, neodhrnuté, popri ceste v kanáli sú popadané autá a on volí obchádzkovú trasu. Ešte že som na tú Rematu nešiel autom aj ja… Takže ďalšie meškanie. Čakám ďalších 30 minút kým konečne príde.

Meníme FJ Cruiser za Hummera, opäť volíme obchádzkovú trasu, cestou znižujeme tlak v pneu, aby nás tá stále väčšia snehová pokrývka vôbec niekam „pustila“. Na lesných cestách sú rampy, jedna z nich je zamknutá, opäť hľadáme obchádzky. Fyziku neoklameš – niektoré najťažšie úseky preletíme s vierou, že veľká hybnosť a kinetická energia nám pomôžu prekonať nástrahy ľadu schovaného pod snehom. Darí sa. Jeden úsek je však zradný, ostávame v prudkom stúpaní visieť na strome zavesení za predný ochranný rám… Tak zasa naspäť, opatrne sa otočiť a nakoniec volíme cestu až cez Sklenianske lúky. Stretávame kamaráta Tona a ten sa aj s rodinou pridáva k nám a idú na chatu. Vonku je taká hmla a sneženie, že Nautilus vypína svetelnú rampu a len pri stretávacích svetlách sa valíme hore pomáhajúc si GPS a mapami v mobile. Cestou volám Bimbovi, aby dal variť vodu na čaj pre 6 ľudí. Uvaril asi 5 litrov. Na chatu prichádzame pred pol ôsmou večer.

Bimbo za popoludnie vykúril chatu na trenkovú teplotu, koše dreva miznú v krbe ako uhlie v parnej lokomotíve. Pripíjame si nazdravie, ale z 5 litrov čaju sa vypili… dva 2-decové poháre. Bavíme sa o expedícii na Kokosové ostrovy, ktorú som absolvoval, pozeráme fotky. Návšteva po hodine odchádza a ja sa konečne dostávam k vysielačke. Bimbo má na papieroch zapísaných asi 12-15 spojení. Hľadáme postupne ďalšie stanice, na výzvu vôbec nejdeme. Veľa toho nie je, vždy spravíme 2 – 3 spojenia a dáme si pauzu, kecáme, plánujeme, rozoberáme robotu, trochu aj politiku a zrazu je polnoc. Z pásma sa postupne vytratili stanice, posledné slabé signály sme lovili v USB. Úplne posledným, 30. spojením je Torro Handlová spod kopca. O pol druhej sme zaľahli. Dávam si budík na pol siedmu, že skúsim nejaké spojenia. Vstávam o pol ôsmej.

Ráno však počujem len Milana Senica, ktorý prečkal noc na Žalostinej. Na troch päťkách sú náznaky prvých DX. Prelaďujem na amatérske pásmo 10m, počúvam stanice z Japonska, Číny a južnej Kórey, bohužiaľ bez spojenia. Nakoniec sa však predsa len podarili dve pekné DXCC: africká Uganda a Uzbekistan v Ázii. Končíme okolo deviatej. Potom už len bežný servis – upratať, vypustiť vodu, nachystať drevo na ďalšiu návštevu, pozamykať a… aj domov by sme išli, keby sme dokázali otvoriť zamrznuté dvere na aute. Pod hrozbou použitia sekery opretej o koleso auta však dvere povoľujú a my sa púšťame dolu ľadovým koridorom späť do civilizácie.

Až ráno som si spomenul, aký názov expedície som vymyslel pre tento účel. Škoda, že som na to zabudol. Boli by sme v éteri určite vyvolali smiech. Mala to byť expedícia NABIMA. NA-BI-MA (NAutilus BImbo MArconi)… Tak možno inokedy.

Už viackrát sa nám potvrdilo, že tejto anténe (nejaký spevnený model vertikálu od Sirio) prospieva zima a námraza. Aj vlani a predvlani sme tu spravili počas ZCBZ pekné spojenia. Teraz ich bolo „iba“ 30, najdlhšie okolo 145 km, ale vzhľadom na podmienky v éteri OK. Koho sme počuli, toho sme spravili. Obdivujeme všetkých, ktorí Zimný závod absolvovali v autách v riadnej fujavici. Prečítajte si napríklad tento príbeh. Naše staré kosti už majú radšej teplo, aj keď po silvestrovských reklamáciách to Bimbo s teplotou trochu prehnal… Dopočutia nabudúce, priatelia!

Nautilus SK-021
Bimbo SK-087
Marconi SK-424