Prvý portejbl v novom roku sme vyberali s ohľadom na počasie, no hlavnou podmienkou bol prístup autom. Pre nás najvyššie položený, autom dostupný kopec, je Vojšín (JN98HL). Tak sme začali plánovať a zbierať výbavu.
Ešte som ani nebol doma (keďže vianočné sviatky sme si užívali v Banskej Bystrici) a už som volal Marconimu, či by nám požičal jeho Black Pirata a stožiar. „Jasné, dojdi si pre to.“ Nebol síce doma, ale po telefóne ma navigoval, kde nájdem to či ono. Už pri nakladaní do auta pozerám, že mi chýba kufrík s kotviacimi lanami. Dohodli sme sa, že sa po ne zastavím v priebehu týždňa. Tak sa aj stalo a v týždni som si bol zobrať spomínaný kufrík. Spokojný, že som na to nezabudol, lebo toho bolo moc, som sa pochválil Erixonovi a začalo sa vybavovanie povolenia pre auto.
Všetko to klaplo a tak v sobotu o 13-tej vyrážam z domu. Zastavím sa v obchode kúpiť niečo na zub a naložiť Erixona a ostatnú výbavu. Hurá na kopec! Pri odchode z Partizánskeho zamračené, pofukoval vietor ale nič strašné. Niekde na pol ceste, keď som opustil spevnenú a udržiavanú cestu, začali padať aj prvé vločky snehu a prikrývať zľadovatenú cestu. Na vrchol sme vybehli bez problémov. Ale to, čo si pre nás Vojšín pripravil, sa nám nepáčilo ani najmenej. Odparkovali sme auto, uložili kliny pod kolesá, naplánovali, kde a ako bude stáť anténa a pustili sme sa do stavania. Vonku sa všetci čerti ženili. Ostrý vietor a silný sneh dodal fujavici ten správny šmrnc a práca so skrutkovačom pri montáži radiálov tak mala hneď inú chuť.
Baxi sa čakanie pri stavaní antény tiež nepáčilo, ale nemala na výber. Porozkladané diely antény a stožiara za autom znemožnili jej útek do útočiska v klietke vo vyhriatom aute. A tu nastal prvý humorný moment. Zložená anténa, prichystaný stožiar, roztiahnuté kotviace laná, zostáva už len postaviť komplet na miesto a pribiť kotvy. Nóóó áno, ale to by sme ich najskôr museli mať. Na tie sme nejako zabudli a tak improvizované riešenie bolo presunúť anténu bližšie k porastu. Strom nahradil kotvu č.1. Stĺpik s turistickou značkou nahradil kotvu č.2 a ako kotva č.3 poslúžilo zadné koleso Discovery. Hotovo! Práca v extrémnom nečase bola za nami a pred nami tá príjemnejšia časť.
Usadili sme sa v aute, zriadili pracovisko operátora a zapisovateľa, zohriali sa čajom a zjedli nejaké koláče. Silné rušenie a DX stanice nám zo začiatku dovolili len lokálne spojenia a tak bol dostatok času na pokec a vinše s prianím všetkého dobrého. Potešilo ma, že z nášeho malého Partizánskeho sa v éteri ozvali hneď 4 portejblovo-expedičné stanice (exp. Marco Polo, Laco Partizánske, expedícia K9 a zlatý kliniec večerného programu Marconi.) Len tak ďalej!
Spojenia nám pribúdali, povedal by som – úmerne s pribúdajúcim snehom, a situácia okolo nás nemala lepšiu vyhliadku ani nasledovných niekoľko hodín. S utíchajúcimi DXami sa nám podarilo pár pekných spojení aj do CZ a tak sme zaželali všetko dobré aj našim západným susedom.
Najskôr sa nám podarilo spojenie som Sykym Boskovice/p Nová Roveň, 189km. Začali sme si výmenu údajov aj s expedíciou Tesla, ale rušenie nám výmenu nedovolilo dokončiť. O hodinu neskôr sme vzdialenostný rekord prekonali a to spojením s Jiřím Lanškroun /p Suchý vrch, 224km. Tesne pred polnocou sme dokončili spojenie aj s expedíciou Tesla /p Podhuří a najdlhšie spojenie potiahli takmer o 100km ďalej na rovných 320km.
Rozsvietenie svetiel do tmy a pohľad na neustále pribúdajúci sneh v nás vzbudzovalo čoraz väčšiu neistotu. Utíchajúca atmosféra na pásme sa zmenila už len na lov duchov, kde sme sa snažili o skoro nemožné – spojenie s expedíciou Tetřev. Nakoniec sme sa rozhodli, že ak sa nechceme stať súčasťou kopca Vojšín až do jari, je čas zbaliť sa a ísť dole. V takom istom nečase, ale tentokrát za svitu čeloviek a reflektorov auta, sme zbalili externú časť vybavenia a odhodlali sa na zostup dole…
klikni na fotku pre spustenie krátkeho videa
Celú cestu hore, trvajúcu viac ako hodinu, stavanie antény v podmienkach, aké som ešte nezažil, s vetrom a snehom adrenalínovú cestu dole, toto všetko som nahrával na GoPro. Je mi to ľúto, ale SD karta utrpela nejaké poškodenie a údaje z nej sa nedajú stiahnuť ani obnoviť. A tak tento krát z expedície K9 nebude videoreport, ale len tento dlhý článok a pár fotiek.
Cesta dole bola naozaj zaujímavá a s rešpektom sme nepodcenili žiaden úsek. Niektorí to poznáte, niektorí nie, ale pocit keď napadne 10-15cm snehu a schádzate dole strmím kopcom, vaše stopy sú prvé v čerstvom snehu a niekde vzadu v hlave ide myšlienka, že cestou hore bol na ceste ľad alebo vytŕčajúce skaly, vám rozhodne dodá adrenalín do žíl. Bolo tam niekoľko zaujímavých úsekov, ale všetko sme bezpečne zvládli a okolo druhej hodiny ráno sme už boli v Partizánskom, kde ako šibnutím prútika bolo len mokro a kde tu bolo vidieť vločku.
Ďakujeme za spojenia „73“ opäť na vlnách za expedíciu K9
Ďuri Partizánske (SK-878).
Super portejbl s naozaj zimnymi podmienkami. U nas len so silnym vetrom a bez snehu. Podarilo sa mi vybehnut len na hodinku a pol na domaci kopec a som rad ze to na vas preslo. Diky za spojenie. Inak neviem co je s tymi SD kartami, teraz som to tiez riesil. Ten isty problem s fotkami a videami z dovolenky tentokrat z mobilu, v kazdom zariadeni sa to tvarilo poskodene a nedalo sa s tym nic robit,nakoniec som vyskusal najstarsi mozny pristroj odlozeny hlboko v skrini a davno nepouzivany – stare asi 20rocne gps garmin so slotom na sd karty. Po zasunuti sa tvarilo ze nic sa nedeje, samozrejme kedze nevie nacitat karty s takou velkou pamatou, ale po pripojeni k pc boli fotky aj videa v priecinku a krasne som si ich zalohoval. To ldn taky tip,mozno ti to zachrani videa..pokial si to este neformatoval. 73, Majo Bratislava