Tri Chotáre 2019

Ak sme minulý rok na Troch Chotároch považovali za nultý ročník, tak tohto roku môžem hrdo povedať, že máme za sebou úspešný prvý ročník. K napísaniu reportu sme “dokopali” Janku “Benzínku” Miloslavov.

Je piatok 18.10.2019 ráno 8:30, Ľuboš a Janka Miloslavov vyrážajú z domu, nakoľko to majú najďalej na super stretnutie CB, PMR, HAM, na ktoré sa tešili, ako malé deti na Vianoce ako každý jeden z nás. Stretnutie sme mali dohodnuté u Paľa Turičky. Nakoľko sme tam išli prvý krát a nevedeli sme presne kam ísť, tak z auta sme vysielali ako Janka a Ľuboš Miloslavov mobil na Róberta Fiľakovo, ktorého sme započuli vo vysielačke ako s niekým komunikuje, no on nás nepočul, ale započul nás Milan Mýtna, ktorý tlmočil Róbertovi kde sme a kde sa približne nachádzame…za čo mu Ďakujeme. Ani nevieme ako to ubehlo, je čas 11:30 a už sme boli v Turičkách. Ani sme nevedeli a auto sme mali odstavené rovno pred Paľovým domom. Čakali sme, kedy sa s nami niekto spojí, aby sme vedeli kam presne ísť ďalej. Ešte že si Paľo všimol, že niekto stojí pred jeho domom, vyšiel von a my sme boli radi, že sme správne a že vidíme známu tvár. Tak sme sa teda vybrali hore do kopca aj s Paľom Turičky na chatu Tri Chotáre. Po ceste sme urobili menšiu zastávku a vyznačili sme odbočku reflexnou páskou, aby ostatní nestratili smer. Kopce a lúky boli neskutočne krásne a príroda sa na stromoch hrala rôznymi farbami. Niekoľko km za nami išiel Róbert Fiľakovo a oznamoval, kde sa už nachádza.

Na chatu sme teda dorazili s Paľom ako prvý a tam nás už čakal prvý osadník, domáci pán, psík, ktorému sme dali meno Milan a neskutočne krásna príroda. Nestihli sme sa ani vybaliť a už dorazil aj Róbert a samozrejme si po ceste stihol nazbierať aj zopár krásnych jedlých bedlí . Ani nie za pol hodinku čo sme dorazili na chatu my, dorazili aj ďalší…. a to Deniska Rapovce, Dušan Kotmanová a s nimi aj Scooby Lučenec. Zvítanie bolo klasické ako sa na Slovensku patrí….s pálenkou /chleba a soľ sme ešte nemali vybalený/. Po vybalení sa chlapi dohodli, že idú postaviť antény a my dve baby /Janka a Deniska/ urobiť chlapom večeru, niežeby nemali obed a večeru v tekutom stave, ale tak aj mäska sa im zachcelo. Pri večeri sme už čakali kedy dorazí Jano Žiar….bol vrúcne očakávaný a aj tá jeho 16cka a ako to on sám vraví. Popri tom čakaní na zvyšok účastníkov zájazdu, chalani trocha vysielali s Lampárňou Lučenec, Milanom Mýtna a nezabudol sa nám ozvať a pozdraviť nás Cyro Zvolen, medzi tým dorazil aj Tomáš Fiľakovo. Ako čas utekal tak sme sa dočkali, huráááá, konečne dorazil Jano Žiar v plnom nasadení a snáď ho museli počuť smiať sa i medvede v lese… /Ako povedal Paľo Turičky…ak budete prechádzať cez les, treba ho pozdraviť a povedať mu, že iba prechádzame okolo a miesto preňho v aute už nemáme no a tak zábava mohla pokračovať samozrejme ako sa patrí až do rána, až na Janku a Ľuboša, ktorí išli spať spoločensky unavení o pol noci. Niekto kto nebol až tak spoločensky unavený…nechceme veľmi bonzovať /Jano Žiar a Scooby Lučenec/ sa nás snažil nežne budiť cca 4 krát za sebou, no nepodarilo sa im to. Však Janko Žiar..?

Janova povestná “šestnástka”

Rapovčania Dušan a Deniska

Miloslavovčania Janka a Ľuboš

Jano sa pokúša odmietnuť frťana

a tento pán celý tento výlet spískal, Palko Turičky so svojim hafanom

večerná rozprava

niektorí už podriemkavajú

Prišlo sobotné ráno. Každý bol unavený po prebdenej piatkovej noci, no museli sme sa rozhýbať a začať chystať ingrediencie na guláš. Popri tom niektorí čakali, kedy sa ozvu ďalší účastníci zájazdu a to, Števo a Cyro Zvolen. Tí dvaja si ešte dali krátku zastávku, aby pozdravili Milana Mýtna (to je pánko v strede).

Ako sme tak čakali, začali prípravy na guláš a popri tom sa ozvalo vo vysielačke…Strašidlo Košice sa už k Vám blíži, že už je na ceste aj Hurikán a Tekk BB, ktorých trocha potrápila navigácia a tým pádom dorazili trocha neskôr. Asi sa chceli pokochať okolitou prírodou. Mäsko na guláš už krájal Róbert, Ľuboš šúpal a krájal zemiaky. V tom už bolo počuť príchod Števa a Cyra Zvolen. Samozrejme zvítali sa so všetkými. Po zvítaní sa Števo hneď schytil krájať cibuľu aj s Deniskou… radosť pozerať. Popri tom už dorazilo aj Strašidlo Košice s posilou Ester, kde ho Števo išiel privítať  tradične slovensky, na tácke chlieb s masťou a soľou a poldecákom. 

Strašidlo si myslelo, že nás vystraší svojim bububu, ale zabudol nato, že my sme boli posilnení jupíkom ( pálením )a Strašidla sa len tak nezľakneme. Tak, ingrediencie na guláš nachystané, mohlo sa začať variť.

havino Milan bol najväčším pomáhačom kuchárov a vedel prečo to robí

Popri tej všetkej zábave, pivko, pálene ako sa na takej akcii patrí,  trocha z historiek z expedícii…veľa dávky humoru a medzi časom dorazili aj Hurikán a Tekk Banská Bystrica. Guláš sa dovaril a mohli sme začať papať, bol vynikajúúúúci. Za to môžeme poďakovať Števovi, Róbertovi a Tomášovi, traja hlavní kuchári. Ďakujeme samozrejme všetkým, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom na varení guľášu. Po guľáši sme všetci odfukovali od prejedenia.

Števo varí, Ľuboš mudruje, ostatní kontrolujú, aby nevykypelo

Števo a Milan a dole Cyro s Milanom

Urobili sme si spoločné foto. Niektorí nás museli opustiť kvôli povinnostiam, ktoré ich čakali, no i tak im ďakujeme, že si našli  čas a prišli nás pozrieť aspoň na chvíľku. Ako sa deň /sobota/ chýlil ku koncu a vonku sa schladnievalo, tak sme zaliezli do chaty. Každý sa začal zabávať, ako uznal po svojom. Niektorí hrali karty, niektorí viac zdatní v myslení skladali detské puzzle, ktoré boli súčasťou chaty pre deti (však Deniska a Robko), ale Deniska z Robkom si dali preteky, kto to poskladá skôr (Deniska vyhrala). Robko asi nie je taký zdatný v myslení.  Niektorí sa len tak rozprávali a popíjali pri teple krbu, o ktorý sa staral kto iný ako Dušan Kotmanová. Boh ochraňuj naše lesy pred týmto CB pekelníkom. Iní sa zasa snažili urobiť nejaké to spojeníčko a niekto čítal knihu. Samozrejme popri tejto aktivite sa aj niečo zjedlo, popilo, ale už s mierou, lebo ráno sme museli začať baliť veci. No i napriek rýchlo ubiehajúcemu času bola zábava neskutočne dobrá. Ubehlo to veľmi rýchlo.

Nastal deň D. Nedeľa ráno, čas balenia, upratovania a odchodu. Poniektorí sa pobudili  skôr, iní až po deviatej. Dali sme rannú kávičku a museli sme začať baliť  veci, poupratovať a samozrejme zložiť antény. Veru nikomu sa nechcelo odtiaľ odísť, bolo tam všetkým veľmi dobre, tichučko, krásna príroda, ktorá sa vyhrala s jesennými farbami, na aké si len človek pomyslí. Čas 11:00, antény zložené, chata uprataná, naše veci pobalené a už sme stáli vonku, trocha ešte podebatovali a v krátkosti rozoberali, ako sa komu páčilo a kedy by sme zasa takéto niečo zbúchali, kochali sa prírodou a lúčili sa, dohodli si ďalšie stretnutie v marci budúceho roku na tomto istom mieste…TRI CHOTÁRE. Poďakovali sme majiteľovi chaty, rozlúčili sa, posadali do áut a každý odfrčal svojím smerom domov.

Podľa podkladov od Janky Miloslavov “učesal” Števo Zvolen

73 na všetkých ! Exp. Stredoslováci