Aj napriek nepriaznivému počasiu sme opäť vyšli na kopec a dá sa povedať že už tradične pod názvom expedícia K9 v zostave Ďuri Partizánske, Erixon Partizánske a sučka Baxi.
Z predošlého článku doplním už len krátke info: batéria nakoniec predsa len dorazila včas a tak ešte pred odchodom sme vrátili Lacovi Partizánske jeho batériu a aj on mohol ísť na kopec. ĎAKUJEME!
Tento krát sme zvolili „kopček“ Borišov 1512 m.n.m. vo Veľkej Fatre. Prístup na kótu bol komplikovaný, keďže je potrebné prejsť celou Necpalskou dolinou cca 13 km. 4-hodinová túra po modrej značke z toho 3 hodiny kráčame miernym stúpaním dolinou, kde na konci začína 40 minút pekla v podobe 357 výškových metrov na chatu pod Borišovom. Tu sme si dali krátku prestávku a využili sme možnosti bufetu. Po krátkej pauze (už aj tak s oneskorením) sme sa vydali na posledných 210 výškových metrov po žltej na vrchol, čo nám trvalo asi polhodinku.
V čase odchodu z domáceho QTH prebiehali búrky na celom území stredného Slovenska. Predpovede v aplikáciách ukazovali po búrke jasnú oblohu… Áno, radar nevie predpokladať mraky, ktoré vzniknú odparovaním. A tak nás na vrchole čakalo nemilé prekvapenie. Kóta nás privítala vetrom, ktorý sa s pribúdajúcim časom stupňoval a pridávala sa čoraz hustejšia hmla.
Do vysielania sme sa pustili pred ôsmou večer a na začiatku to vyzeralo veľmi sľubne. Najprv síce miestne stanice “len” do 150 km ale so západom Slnka padli aj tristovky. Najprv Skipper Kittsee na kóte Hochkar (341 km), o chvíľu expedícia Tetřev na Toku (390 km) a krátko po nich ak Kamarád Ďáblice na Černé hoře (310 km).
S tmou sa však násobil nepríjemný pocit mokra. Z výšľapu spotené oblečenie, rosa a všadeprítomná hust hmla stále viac kazili dobrý pocit z pekných spojení. Keďže sme nemali so sebou stan, iba spacáky, krátko pred polnocou padlo rozhodnutie kótu opustiť a stiahnuť sa dole do chaty. Hovorí sa, že kopec je najlepší zosilovač. Určite je a má aj iné zosilňovacie schopnosti – počujete všetky búrky a rušenie je ešte čistejšie a jasnejšie. Premočení a uzimení sme sa dali na strmú a šmykľavú cestu dole do Chaty pod Borišovom. Vo svetle čeloviek malo aj toto svoje čaro.
Na Borišov sme ale nezanevreli a určite sa sem ešte ako expedícia K9 vrátime, lepšie pripravení a, snáď, aj v lepšom počasí.
Za expedíciu K9
Ďuri Partizánske SK-878
Ďakujeme snáď povinnosti dovolia a už čoskoro opäť niekde na kopci.
Perfektné video páni…
Len tak ďalej a teším sa na ďalší videoreport.