Skúška Suchého (vrchu) v zime

Už začiatkom mesiaca asi bolo jasné kedy sa môže ísť vysielať. Termín padol na 22. v mesiaci.

Keďže stále máme nejaké problémy s malofatranskými velikánmi, tak som rozhodol, že sa pôjde na Suchý, alebo niekde pod neho smerom ku chate. Áno, pod Suchým je aj chata, veľká kapacitne a aj zásobovaná, či už 3 druhmi čapovaného piva, alebo ďalších 5 fľaškových, no a samozrejme jedlom, o ktorom sa mnohým ani nesnívalo. Vychytená kuchyňa s bryndzovými haluškami, kôprovou omáčkou, baraním gulášom alebo tradičnými tvarohovými knedlíkmi s jahodami sú priam legendou kuchyne.

Cez týždeň som mal naplánovanú vynášku antén, avšak počasie hlásilo, že stačí jedna polka (bohate stačila), ale kolega nemal čas a tak som vo štvrtok išiel sám poobede v tme a hmle. Parádna atmosféra. Cestou dole sa so mnou rozhodol ísť aj miestny Dunčo, avšak telefonát späť na chatu a kričanie chatára Drahoša všetko vyriešilo. Prvotný plán hovoril o výstupe na chatu v piatok navečer, oddych a v sobotu výstup len na samotný vrchol, keďže som zo zimnej turistiky vedel, že svah zo Suchého sa chodí miestami aj štvornožky. Vtedy to bolo po zadku dole, keďže tam bolo kopec snehu a hladina bola vyššia ako alfa, beta, gama,….. bolo toho dosť. Ale piatok som bol offline, tak som naplánoval na sobotu ráno celý výstup od vlaku v Nezbudskej Lúčke. 8,37km som rozdelil prestávkou na chate, kde som si dal nejakú kofolu, čaj, kapustnicu a iné dobroty. 12:30 som pokračoval hore cez Javorinu, okolo kaplnky na sedlo Príslop a odtiaľ tá strecha až nahor.

Keď som prišiel hore, bola to riadna pecka. Už cestou som pozoroval akúsi námrazu, ktorú som videl aj zdola, ale bolo to ako v ľadovom kráľovstve. Keď som písal na cbdx.cz info o portable, že hore je sneh, tak to bola len táto námraza. Ale vrchol bol celý biely, oklamalo ma to trocha. Hore však bolo ticho, takmer bezvetrie, paráda. Len škoda, že vidno nič nebolo. Dal som sa do stavby antény. 4m hliníka a polka bohate stačila, žiadne dvíhanie do 10m a podobne nepripadá do úvahy, veď aj načo. Kopec je to riadne vysoký a okolitá kosodrevina s príležitostným stromom siaha do výšky jedného metra. Suchý je zo severu, západu a juhu ideálny špicatý kopec, z východu sa trošku ťahá na hrebeň k Bielym skalám. Pokračoval som v stavbe stanu, príprava karimatky, nového spacáku, variča, jedla, vody na čaj a samozrejme nejakej tej techniky. Váhal som nad PSV metrom, či ho vôbec brať, veď polka je vždy dobrá bez problémov. Samozrejme v sobotu tomu tak aj bolo, akurát v nedeľu ráno vykazovala nejaké čudné hodnoty. Podľa fotky posúdite sami.

Bolo niečo po 15:00 keď som uložil k spánku a dal budík na 19:00. Poriadne som však nespal, sem-tam turisti, sem-tam vietor, sem-tam dopĺňanie tekutín a podobne. Prebral som sa pred 17-tou, keď som trošku začal vysielať. Ozval sa Šibenický vrch a HAMáci vracajúci sa zo stretnutia v Tatrách. Nasledovali miestne spojenia, pokec asi 45 minút s kamioňákom – slušným. Ozval sa aj pohodový portejblista z „Kopca“ a potom Vlasta Ostrov, čo bol znak, že to chodí. Vlasta to hneď aj potvrdil, že počúva Krušné hory a podobne. Avšak hneď po ňom nešla expedícia, ale domáca stanica. Libor Malšín, hovorím si fajn. Keď píšem lokátor, hneď mi je to divné, hádžem do mobilu a pozerám 345 km do domova? Nóóóóóó. Ozval sa Milan zo Žalostinej a po ňom Čáryfuk, ktorého som nepočul už dlhšiu dobu – že vraj chodíme vysielať moc severne. Potom zakričal Vláďa Tři Dvory z nejakého divného portejblu, nie Vysoká ako som zvyknutý. Po prezradení portejblu sa v éteri ozvalo pár blbých fráz, tak som povedal radšej blbosť, on ma opravil s tým, že vie aké je to pre mňa ťažké to povedať. Mal som napísané. Preletel tam Pepa z Výhonu a za ním nejaký známy hlas, samozrejme aj s mľaskajúcou ozvenou, že vraj Radegast. Osobne som čakal, že to bude niekedy v noci a budeme to odčítavať z pier, ale nie. Chlapci ešte dotočili smerovku a bolo na svete 447 km na RS 42/42. Vorlíkova fráza pýtajúca sa na lokátor je známa, aby sa mohla dotočiť anténa. (dúfam, že ju mali). Za ním samozrejme Svahová, Honzo kričal snáď od hospody s pivom v ruke.

Do 20-tej pokračovali miestne spojenia, až sme o 20:30 vyškrabali spojenie s Keramikom. O 21.00 sa konečne podarilo spraviť aj ďalšiu krušnohorskú expedíciu Sever z Loučnej, ďalšia 400-ka na svete. V priebehu noci som sa naučil často písať lokátory JN79 a JO70. Adamovci vylezený na Ještědu na 333 km, Petr Chlumec na 335 km, Jirka Obrataň na 291 km boli parádne spojenia. Po dlhej dobe dobýjania sa podarilo spojeníčko aj s Gandym Hradec na JN79ND – 279km. Čerešničkou na torte bol však Soptík, ktorý na Náčkoviciach operoval s ručkou a teleskopom. Neviem ako nás Slovákov mohol počuť, ale nedobúchal sa. Tak tam prehodil magnetku z auta a už aj bolo 371 km RS 20/41 na ručku !!!

Vydržal som to do polnoci, keď som zahlásil Honzovi Sulejovice že dosť, stačilo. Milanovi Senica nebolo treba, ten to musel počuť aj na priamo, Honzovi kvôli tomu, aby ma už nehovoril vo všeobecnej výzve 3 expedícií a aby ma už západ nehľadal. Počas tohto som musel prijať ešte určité opatrenia. Ako som si počas večera všimol, voda vo fľaši nejako divne tuhla a keď som chcel ráno teplý čaj so slivovicou a na čaji som trval, tak som musel polovicu vody zohriať na 50°C, zmiešať s ľadovou vodou a šup fľašku do spacáku k nohám, aby nezamrzla. Poriadne som sa zakuklil do spacáku a prajeme si dobrú noc. Trochu som sa obával, aby sa nezdvihol vietor, pretože stan som nemal absolútne vôbec ukotvený do zeme (ani stanové kolíky, ani 260mm klince). Totižto nebolo vôbec ako. Stan som mal rozložený na 8x3m skalnato-štrkovej plošinke, kde ešte zavadzali kríž a turistický smerovník. Ale nič sa nepohlo, prežil som to v poriadku a ráno 6:30 ma zobudil budík a zima zároveň.

Vyliezol som von a asi jeden krok od stanu som si musel uľaviť. Toľko čaju z večera sa nahromadí. Dva kroky som spraviť nemohol, lebo by som sa kotúľal asi 800 výškových metrov do doliny. Pohľad ktorý sa mi naskytol stál zato.

Hmla samozrejme úradovala celú noc a tak aj námraza bola slušná. Zopár detailov.

Na marcovú zimu na Kľaku to teda nemá, tam tie kotviace lanka mali asi 5-6cm priemer, teraz max 2cm. Aj stan bol trochu bledší ako keď som ho kupoval.

Ráno pribudlo len zopár spojení na koliečku, pozdravil som na Svahovú že idem rozmrazovať stožiar a 7:30 som začínal baliť. Za zhruba hodinku bolo hotovo, upratané a ja som sa mohol ísť 2,5 hodiny trápiť cestou dole až k vlaku. Cestou som pozoroval, kde je ten zlom, kde sú stromy už nafúkane námrazou a kde je ešte trávu vidno.

Sedlo Príslop sa tak pekne vyfarbilo.