(Ne)pripravená expedícia

… alebo o tom, ako som sa hral na kolotoč.

Po dlhšom čase sa rysoval voľný víkend. Keďže rodičia aj svokrovci nie sú so zdravím práve najlepšie, tak na sobotu bol plán pripraviť záhrady na sadenie. Prvú záhradu sme však stihli absolvovať už cez týždeň, druhú v sobotu dopoludnia. Našťastie bolo sucho, tak to išlo ako po masle. Sobotné popoludnie bolo teda voľné a ja som zablúdil na stránku cbdx.cz, kde bolo avizovaných niekoľko portejblových štartov. Rozhodnuté – ide sa vysielať.
Prípravu som zahájil popoludňajším spánkom s tým, že o piatej chcem vyraziť. Ešte so nevedel kam, preto som ani nepridával avízo na web. Zobudil som sa o pol piatej. Fuuha, akosi nestíham. Nevadí, veď o nič nešlo. Dopozeral som film v TV a o pol šiestej začal nakladať do auta výbavu. Vysielačka, PSV meter, koax, anténa, magirus. K tomu magnetka na 2m a ručná dualband stanica.
Medzitým sa rozhodujem, kam pôjdem. Do klubu (OM7M) je to blízko, ale výška 250m nad morom je slabá. Rovnako aj Kršteňanský kopec. Jankov Vŕšok (533m, JN98ER) je vyšší, ale zasa sa tam po večeroch pohybuje dosť ľudí, čo pri vysielaní nemám rád. Voľba padla na Penhýbel (620m, JN98GN). Je síce najďalej od QTH, ale výška a kľud na kopci rozhodli.

Od osady Penhýbel je miesto, odkiaľ chodíme vysielať, vzdialené asi kilometer. Prejde tadiaľto len niekoľko áut k neďalekým chalupám. Lepšie miesto na vysielanie je viac východnejšie. Pod kótou Stráž je cesta, ktorá nás privedie až do výšky 740m (spodný obrázok). Lúky a pasienky patria obci Veľké Pole, preto na vjazd treba povolenie…

Pred šiestou večer je všetko v aute, ľahká večera (dva obložené rožky, jeden banán a fľaša vody) je zbalená, vyrážam.
Keďže som už dlhý čas nepoužil magirus, premýšľam, či vôbec pôjde rozbaliť a ako ho budem kotviť. KOTVY !!!!! Samozrejme ostali doma. Som práve v polovici cesty. Zastavujem pri krajnici a otváram kufor. Stožiar, anténa, koax, kotviace kolíky, ale igelitka s kotviacimi lankmi chýba. No nič, ide sa naspäť. Otočka o 180° a pálim do mesta premýšľajúc, či sa mi opatí hnať auto znova hore, alebo sa na to celé vykašlem a ozaj pôjdem len z Kršteňanského kopca.
Prešiel som asi 3 kilometre smerom domov, keď som si uvedomil, že v kufri nie je magirus, ale… malý 4-metrový ľahký stožiar, ktorý má napevno uchytené kotviace lanká !!!! Brzdy na parkovisku pri reštaurácii, až sa ľudia obzerali, čo sa deje. Otváram po druhýkrát kufor a ľaľa – stožiar aj s kotvami 🙂
V priebehu chvíľky druhá otočka o 180°. Pripadám si ako na kolotoči.
Pred pol siedmou večer prichádzam na miesto. Vybaľujem veci, skladám stožiar, zatĺkam kolíky a vyťahujem anténu. ŠĽAK MA TRAFÍ !!! Upínacie svorky na Black Piráta ostali v igelitke s kotviacimi lankami… Bezmocný, nahnevaný a škodoradostne pobavený s vlastnej hlúposti sedím 5 minút v aute. Čo teraz?
Našťastie som si spomenul, že som kedysi do auta hodil 5m kotviacej šnúry. Kdesi by tu teda mala byť. Hurá, našiel som, ide sa improvizovať. Po ďalších 5 minútach je anténa pripevnená “špeciálnym” spôsobom k stožiaru, môžem pokračovať v stavbe.

Po pár minútach je anténa na stožiari, kotvenie drží, vietor nefúka, tak sa náklon (dúfam) zväčšovať nebude. Konečne začínam s vysielaním. Pásmo takmer bez rušenia. Alebo že by stanica mala blbý prijímač? Skúšam brejk na exp. Rádiosonda. Alf Senica na Peckovej ma berie na prvé zavolanie. Reporty 35/33 nič moc, ale na 83 km je to postačujúce. Krátke preladenie na kanál 29, kde vysiela Delta Stará Turá – organizátor spomienkového vysielania na Milana-42 H. Králové, vydavateľa CB časopisu Výzva na kanále. Už 12 rokov si takto slovenskí a českí cébečkári uctievajú jeho pamiatku.

Prekvapuje ma nová volačka – expedícia Milan (op. Vodník Stupava a Rado BA-Dúbravka) z Devínskej kobyly (JN88LE, 514 m). Moje najdlhšie spojenie, reporty 42/44. Chvíľu skúšame aj PMR, ale keďže u mňa začalo pršať, po pár pokusoch som zaliezol do auta. Chvíľami dávam výzvu, chvíľami počúvam Deltu na Javorine. Predsa len ho volá viac staníc a je šanca zachyti niekoho, koho v denníku nemám.
Ozval sa Andreas – Skipper s kóty Braunsberg (Rakúsko). Počujem ho lepšie ako chalanov s Kobyly, no on mňa ani len netuší… Čudujem sa, je len o 500 metrov ďalej. Výškopis však hovorí za všetko.
Po chvíli prestal pršať, vlastne to bol len taký mierny dáždik, aby sa do úst neprášilo. Počas večera som sa však viackrát stretol s tým, že ma protistanice nepočuli: Kondor Omšenie (u mňa RS:32), Martin Trenčianske Teplice (RS: 31). Problém teda asi bude v mojom setupe, a do EBH ostával len málo času na nájdenie chyby.

Ozvalo sa niekoľko expedícií ohlásených na cbdx.cz. Raz sa mi zdalo, že som zachytil aj slabý signál z Róberta Fiľakovo z južného Slovenska, ako volal na Javorinu, ale v množstve brejkov sa stratil a už som ho viac nepočul.
Po večerných správach sa ozvalo niekoľko ďalších staníc, ale o 21.15 som mal v denníku všetkých, čo som počul a ktorí počuli mňa. Vypol som stanicu, zbalil sa pobral sa domov.

Celkovo len 17 spojení na CB (+ 2 na 145 MHz), ale aj tak všetkým ďakujem za zavolanie a spojenie. Ako som povedal pri spojení s Hiriburim Palárikovo. Kedysi som podľa prvého brejku spoznal operátora po hlase, dnes už pomaly neviem zapísať volačku. Spojení bolo viac, brejkovia nás držali pri mikrofóne často aj celú noc, hoci sme neboli na vysokých kótach.
Tiež sa chcem poďakovať Deltovi Stará Turá za jeho vytrvalé organizovanie DXingu, ktorým nám dáva príležitosť vyraziť na kopce. Verím, že nás bude o rok viac.

Dopočutia o 2 týždne počas Éteru bez hraníc – Memoriálu Milana 42.

73!
Marconi Partizánske
exp. Baťovan