Exp. Dolniaci – keď cesta je cieľ…

Len minulý víkend tu bolo úvodné predkolo novej CB súťaže “Čtvero ročních období” a už sme si v redakcii našli prvý report od novovzniknutej Exp. Dolniaci. Autorom je Miloš Dolný Pial SK-874.

Naša prvá expedícia. Prípravy začali úplne základnou vecou a to zvoliť si názov. Po dvojtýždňovom vymýšľaní rôznych názvov a pomenovaní, zapojil som do toho celú rodinu, som na poslednú chvíľu vybral – Dolniaci. Veď, žiadne kopce na okolí, všade samá rovina, k tomu sme z Dolného Pialu, tak budeme Dolniaci.

Už počas týždňa som vyrobil asi to najhlavnejšie – anténu typu T2LT-drôtovka. Ďalej spisoval, chystal, všetko čo treba na dobrú expedíciu, aby sa na nič nezabudlo. Prišla sobota 12.12.2020, deň predkola novej súťaže Štyri ročné obdobia, ktorú sme chceli podporiť a zasúťažiť si. Všetko pripravené, naložené,  ideme.

Asi tak pred Levicami sme prišli nato, že PSV meter akousi záhadou ostal doma a nechcel s nami ísť. Nuž, vyskúšame to aj bez neho, anténu dáko naladíme.

Obr.1 – ilustračná fotka rozhľadne Šiklóš, kóta Vápnik. Foto nie je z dňa expedície, zabudli sme odfotiť.

Po príchode na našu avizovanú kótu Vápnik 274 m n.m., kúsok od Levíc, sme sa rýchlo pustili do inštalácie antény na miestny pamätník, ktorý slúži zároveň aj ako rozhľadňa Šiklóš. Nebyť tej hmly, aj by to bol pekný výhľad. CB rúčku som položil na kapotu auta a zapol skenovanie, že kým všetko prichystáme, skúsime, či už niekto vysiela. A zrazu to prišlo. Naše prvé spojenie. Na malú rúčku s pelendrekom. Žiaľ, veľmi sme si nepokecali, keďže to bol výstražný systém diaľničiarov na kanáli 10. S nemým úžasom pozeráme na seba, že čo to? Tu? Pomyslel som si, super, kóta je dobrá, tuto to bude lietať.

Obr.2 – Garfild Dolný Pial pri montáži antény na rozhľadňu

Anténa zavesená na miestnu rozhľadňu a ideme vysielať. Rúčka sa zbavila pelendreku a dostala „poriadnu anténu“. Zapneme a, a, a, a nič. Na každom kanáli rušenie a pri pokuse o vysielanie sa rúčka bránila a nepustila viac ako 1,5W. Nápad spustiť anténu tesne po múre zo železobetónu asi nebol najlepší.

Obr.3 – Nové umiestnenie antény

Plán B. Anténa z rozhľadne šla dole a dostali priestor bambusové tyče. Rýchle postavenie stožiaru, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani vietnamskí lešenári, nám na prvý pokus ukázal ako vyzerá horizontálny dipól. Po spevnení zlomených častí sme anténu dostali do želanej polohy a začali vysielať.

Zmena umiestnenia antény mala efekt. Ako prvé spojenie prišiel Robi Nové Zámky a v zápätí Krokodíl Veľké Lovce. Všetci sme sa zhodli, že síce vysielame ako tak obstojne, ale príjem máme žalostný. Po vyladení antény „od oka“, skracovaním žiariča, sa nám podarilo vylepšiť vysielanie, keďže rúčka už tak veľmi neprotestovala a púšťala nás aj na 4W, avšak len na spodných kanáloch. Od cca 20 hore sme skôr šepkali ako kričali na 2 až 2,5 W. A príjem? Ten si žil svoj vlastný život. Raz tak, raz tak. Dávali sme to za vinu miestnemu vykrývaču, ktorý bol od nás cca 30-40 m.

Obr.4 – Takto sa vysielalo ( Miloš Dolný Pial )

Ale aj napriek všetkým neduhom sa nám podarilo spraviť pekné spojenia. A keď sme začuli v éteri češtinu a dokonca nám odpovedali, ďakoval som všetkým svätým megahertzom, že vysielajú na 3-ke. Na 3-ke sme mali plnú paru a už sme zdravili Katku a Ondra na kótu Rapantov Vrch. Chvíľu po nich sa ozval Milan Senica zo Žalostinej, ktorý bol zároveň aj našim najdlhším spojením a v zápätí aj Exp.Kojoti – Kykula.

Po ďalších úspešných a bohužiaľ aj nevydarených spojeniach sme sa rozhodli, že veľa vĺn tu už nenamútime. Náš vietnamský stožiar bol asi toho istého názoru a už si líhal na spánok.

Aj keď sme očakávali, že spojení bude viac a naša anténa sa viac spriatelí s kótou Vápnik, neľutujeme ani sekundu, ktorú sme strávili prípravou a samotným vysielaním. Aj táto skúsenosť nám dokázala, že niekedy aj samotná cesta je cieľom.

Tešíme sa na absolvovanie ďalšej expedície už čoskoro v januári. S pozdravom Miloš Dolný Pial a Garfild Dolný Pial.