Éter bez hraníc, ale zas odťál poťál!

Po tom, čo sme sa s Expedíciou Omega na EBH minulý rok vykašľali, lebo padal dážď, sme si povedali, že tento rok to dáme. Nič sme nenechali na náhodu. Kótu Veľká homoľa 709 m.n.m v  JN88PI sme si boli vyskúšať už v marci na 4RO. Od Lesov Modra sme si vybavili vstupku a pribrali do expedície ešte Michala Nová Dedinka, aby mal tú výbavu na Homoľu kto vyniesť. No a svorne sme sa všetci modlili k Liehovovi, aby nepršalo.

V deň pretekov sa ukázalo, že sme sa modlili dobre, ale so zlým dátumom. Pretože v sobotu a v nedeľu už síce bolo pekne, ale celú noc predtým lialo, ako keby mala prísť druhá potopa. No, neviem neviem, či my s tou našou dvadsaťročnou Audinkou A3, až po okraj naloženou, prejdeme tou rozmočenou lesnou cestou. Naložili sme teda výbavu do auta a čakali na Michala Nová Dedinka, ktorý sa vracal zo služobnej cesty niekde na Liptove. Keď Miško dorazil, zistili sme, že to nebola služobka, ale teambuilding, ktorý začal už vo štvrtok a ako som tak na neho pozeral, bol to skôr teamdestroying. Takže aj na Liptove sa poriadne lialo. Nabalili sme mu do ruksaku to, čo sa nám nezmestilo a s pol hodinovým meškaním sme vyrazili.

Najviac sme sa pri výjazde báli posledného kilometra lesnej cesty, kde stála voda už aj minule, a to bolo sucho. Obavy sa potvrdili. Narazili sme na štyri miesta na ceste, ktoré by niekto s kľudom mohol pomenovať bažiny. Poriadne rozjazdené od tereňákov, plné blata a vody. Janči nám kázal vystúpiť z auta a my s Mišom sme už len v nemom úžase pozerali ako Janči McRae vyťahuje svoje rally skúsenosti a s rozbehom dáva na štandardnej A3-ke jednu bažinu za druhou. Odstavil ju na čistinke, po ktorú sa dalo vyjsť autom, a my sme sa začali fyzicky aj psychicky pripravovať na posledný a najťažší úsek cesty.

Mišo s Jančim niesli každý na chrbte odhadom tak cca 25 kíl výbavy. Ja som dostal na chrbát stožiare, anténu a káble, ktoré síce nevážili tak veľa, ale zas o to horšie sa niesli keďže mi čneli ešte asi tak 1,5m nad hlavu. Musel som obchádzať všetky konáre, o ktoré som mohol zavadiť, čo by išlo oveľa ľahšie, keby sme neboli v lese, všakže. Čakalo nás posledných 20 minút výstupu a kto bol na Veľkej Homoli vie, že to je tých najstrmších 20 minút v živote. S nákladom nám to teda trvalo približne 40 minút. Hoci je to nezvyklé, ale moje korene sa nezapreli a hore som bol prvý aj napriek tomu, že som niesol na pupku asi o 20 kíl viac ako chalani. Predsa len roky v expedícii Tatran a chodenie po kopcoch v lokátoroch KN08.. na mne niečo zanechali.

Vrchol sme dosiahli o 16:30. Chalani boli schopní postaviť sa na nohy o 16:45. Najprv teda primárna anténa. Hore na 22 metrovej rozhľadni stoporiť 11 m DX-wire a na ňom štandardne 5/8 Skipperovku a od nej dole do prístrešku natiahnuť 30m RG58. Potom sekundárna anténa do tanca aj na počúvanie – 2x HB9CV na 6m stožiar a 10m RG213 dolu na zemi, hneď vedľa prístrešku. Janči sa hecol a pred pretekom vyzváral systém, ktorý sa zapichne do zeme a umožňuje pohodlne točiť anténu manuálnym pohonom silou jedného operátora. Trošku stresu, nervov, kriku a poslania do pekiel pár otravných turistov, ale 17:55 všetko stojí a my začíname vysielať.

Išlo to úplne parádne. Angličania, Taliani, Nemci a niekde pod nimi slabúčko Expedícia Kojoti Križiaci (edit admin), hneď na vedľajšom kopci, ktorú sme počuli lepšie voľným uchom, ako cez vysielačku. Takže technika bola jasná. Operátor kričí výzvu z jednej vysielačky do vertikálu na rozhľadni a počúva cez slúchadlá z druhej vysielačky napojenej na smerovky. Zapisovateľ píše čo mu diktuje a majster provianťák varí kávu a točí anténu. Počúvať bolo treba naozaj pozorne, pretože ináč sa razom z Expedície Dolina stala Expedícia Domina. No, už aspoň vieme, čo Michalovi chýba… ehm, ehm. Celé to upadlo až okolo 23:00 a my sme konečne mohli začať robiť aj lepšie spojenia.

Jančiho sme krátko po polnoci poslali spať, lebo ráno ho čakala druhá etapa Rally Modra. Mišo navaril na plynovom variči kávu a ja som sa ho opýtal, či vzal aj mlieko. Vravel, že mlieko nie, ale že zobral rum. Ej veru, dobrý provianťák to je, toho si necháme. Chalani ale trošku podcenili výbavu a vzali málo oblečenia, takže začali klepať kosu hneď po západe slnka. Jančimu nepomohlo ani zabalenie sa do spacáku, a keď som sa obzrel, čo to vedľa mňa šuští, zbadal som, ako si Mišo obaľuje nohy potravinárskou fóliou, ktorú zobral keby trebalo obaliť prístrešok proti prefukovaniu. Obe kapucne, čo mal, si stiahol okolo hlavy ako sa najviac dalo, a keď ráno od únavy ešte aj trošku opuchol, vyzeral ako Marfuša. Už som len čakal, že kedy sa pri ňom zjaví Mrázik, trikrát ho obehne a spýta sa ho, či mu je teplo. Podľa Mišovho výrazu som súdil, že by ho v tom momente pravdepodobne uškrtil koaxom. Vo mne sa opäť ozvali tatranské gény. Keď začala byť zima, dal som si o tričko viac, nalial poldeco a bol som cajk.

Takže medzi 3:00 až 5:00 ráno, kým Janči spal a Mišo zomieral, ja som lovil v éteri tie najkrajšie spojenia. JO60VR, JN68QN, JN69JK a aj Fousáče Vinice Plzeň na Klínovci JO60LJ, a práve on je zatiaľ najdlhšie spojenie expedície Omega v rámci SK-CZ súťaží a to 387km. Musím povedať, že bez smeroviek by to nešlo. Veľa spojení sme aj na ne škrabkali v reportoch 11 či 20. Môj odhad je, že bez nich by sme mali asi o tretinu spojení menej, a to práve o tú kľúčovú tretinu spojení. Jančiho po zobudení nechávam loviť Alfy a približne pol hodinu pred koncom závodu posielam chalanov baliť smerovky. Ja doklepnem posledných 10 spojení na vertikál a 8:00 začíname baliť naplno. Dole nám to štandardne išlo rýchlejšie vo všetkom. V balení antén, v zostupe z Homole a aj Janči si vylepšil svoj osobák na Rally Modra. Keďže som nespal 25 hodín, po príchode domov ma vyplo ako Terminátora na konci dvojky. Keď som sa večer zobudil, opravil som denník a poslal chalanom mapu s CL6, razom bolo všetko zlé zabudnuté a hneď sa strhla debata, čo do ďalšieho závodu zlepšiť. Blázni.

Gabo Matliare, SK-858

Kompletná fotogaléria expedície Omega