ďalší story report z tohtoročného Éteru bez hraníc.
Som nesmierne rád, že v sobotu sa mi podarilo dostať na kótu a vysielať.
Do pätnástej som musel zostať v práci, počas dňa pršalo, cesta autom bola tiež upršaná, avšak doma bolo pár hodín po daždi, ba i Slnko svietilo. Bol som odhodlaný ísť, aj keby pršalo. Nasledovalo urýchlené balenie, naloženie batohu a antény do auta a o 19:30 som vyrazil z domu, smer Zlatníky – Kulháň. Bol to taky frmol a ako na potvoru som si nemohol overiť trasu. Vedel som len, ze to bude modrá turistická značka od Kulháňa. Bol to risk, ale dobrodružstvo je niekedy lepšie neplánovane. Ved tak som vyberal aj kótu – neplánovane na poslednú chvíľu! Vedel som, že v sobotu kvôli práci času veľa nebude, tak som chcel ísť niekam blízko. Vtáčnik – tam som pôvodne chcel ísť, no autom je to ďaleko (vzhľadom na čas, s ktorým som počítal, že budem mať, ach tá práááca) a výstup by bol náročnejší. Marhát som zvažoval ako ďalší, no tam som už bol. A vtom som si spomenul na rozhovor s Petrom Urmince v zime, kam by sme šli vysielať na Zimný CB závod. Navrhol Panskú Javorinu – ten kopec, po ktorom som pár dní pred rozhovorom s Peťom pokukoval na mape. Spočítal som si 2 + 2 = ÁNO to je ona, moja kóta na EBH 2016.
Takže, som na Kulháni. Modrú značku nájsť nebol problém. Batoh na plecia a nechávam auto osamotene parkovať pod horou.
Ja sa však osamelo necítim, myslím na ľudí, čo zrovna začínajú plniť éter. Je 20:15 a vyrážam po modrej značke s úsmevom na tvári.
Ešte vidno Slnko, ako sa blíži k západu nad kopec. Zviera ma príjemne desivý pocit z neznámeho. Tuším, čo ma čaká – podla tabule 8,6 km výstup na kopec, lesom za tmy, s 15 kg batohom. Za pochodu kontrolujem funkčnosť čelovky a náhradné baterky. Cesta na kopec bola mokrá a ublatená, ale moje nohy boli dobre obuté. Dával som sakra dobrý pozor na značky.
Posledné, co som chcel, je blúdiť lesom za tmy. Prvých 5 km šlo hladko, no zvyšné 2-3 km so stúpaním dali zabrať. Posledných pár stovák metrov bolo najťažších, šlo to pomaly a musel som si dávať prestávky. Keď som zbadal túžobne očakávanú rozhľadňu, motivácia stúpla a vzpružilo ma to. Odpočítaval som si každý krok (od 50) až po vrchol, aby ma to potešovalo, ze som bližšie a bližšie.
22:21h – Juchachaaa, som na vrchole Panskej Javoriny! Po dvoch hodinách výstupu! Vyvrcholenie úsilia je tu, aspoň toho prvotného fyzického, môžem si odpočinúť na lavičke, poriadne sa najesť, napiť a obliecť. Na oblohe vidno Mesiac, hviezdy ale aj oblaky
Vďaka Bohu, neprší a fúka len trochu. A hor sa do stavania antény a techniky. Anténa natiahnutá okolo jednej, je to lambda polka, vertikálna asymetrická na konci napájaná Fuchsova, doma robená… Som zvedavý, ako mi bude chodiť, doma som ju narýchlo dokončil týždeň pred súťažou a teraz bude jej premiéra. No tak, poďme na to!
Začal som vysielať o 01:30 a na konci závodu som napočítal 47 spojení. Najďalej mi vlna letela 213 km na Šerlich, k Tomášovi Sruby reportom 21.
Takto to vyzeralo ráno smerom na východ, v diaľke vidieť Vtáčnik.
Po závode som ešte nahral ukážku z éteru (pokiaľ dovolila baterka), rozhovor s Mafiánmi a dalšími.
https://www.youtube.com/watch?
Pomaly som všetko pobalil, zanechal na rozhľadni záznam v knihe návštev a spoločensky unavený (z prebdenej noci predsa, ako inak?) pobral sa naspäť k autu. Zostup trval 1h 30m oproti 2h výstupu. Zhrnuté a podčiarknuté, som šťastný, že som sa zúčastnil a neboli problémy, a ze som dorazil domov, kde som sa mohol fyzicky a psychicky vyčerpaný uložiť na dva metre, do mäkkej postele.
Tak som dal dokopy denník a posielam spolu s nejakými fotkami. Ďakujem za zorganizovanie, užil som si to a snáď to platí aj u ostatných.
73 a dopočutia!
Rado Krtovce
