Rok sa s rokom zišiel a našu expedíciu opäť čakali najväčšie CB sviatky. Výber kót pre oba poľné dni sme plánovali už v máji. Ako to však už býva zvykom, cez leto je menej voľného času na lezenie po kopcoch a všetci sú rozlezení po dovolenkách.
Nebolo tomu inak ani tento rok. Duch expedície (Gabo Matliare) mal už oba termíny poľných dní rezervované inými, že vraj podstatnejšími akciami (ako keby dovolenka bola podstatnejšia ako CB…), a novo pribraný Michal Nová Dedinka tiež nikam nejde kvôli tripu na motorke a potom dovolenke s rodinou. Ostalo teda na mne (Jano Klátova) aby som udržal dobré meno expedície a zastúpil nás v oboch závodoch sám. Bolo teda potrebné vybrať kóty, kam viem všetku techniku vyniesť sám, alebo aby ju vynieslo auto. Dlho sme zvažovali. Dobré kóty už boli obsadené a na vybavovanie povolenia pre vstup autom je už neskoro, tak čo teraz? Poďme teda skúsiť nové miesta a ak to náhodou nebude z nich dobre chodiť, vyhovoríme sa na to známe „kuberténovské“ heslo: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Michal odporučil kótu Ostrý vrch (preboha to kde je?! Na Myjave? Na Javorinu na vidličku? Na CZ LPD asi dobrý kopec, a autom až hore) a tak som ju po pár výmenách aj zobral. Chvíľku na to Gabo kontruje s názvom Homračka, pre nás jazykovo menej zdatných ešte raz Ho-mra-čka. „Je to v +/- strede Slovenska, budem 5 minút od kopca na tábore (Letavy) a prídem ti pomôcť aspoň antény „stoporiť“, vravel. Nuž teda nedbám, na Ostrý vrch zoberiem svoju drahú polovičku, nech mi pomôže s anténami a na Homračke bude aspoň na chvíľku Gabo. A tak bolo rozhodnuté.
V deň CZ LPD som naložil výbavu (antény, baterky, jedlo a zapisovateľku – Lulu Štiavnica) a vyrazil na kopec. Počasie nám prialo, slnko je posledné týždne dosť aktívne (či už pečie na hlavy alebo na ionosféru). Antény sme postavili ešte pred 19:00. Prvé súťažné spojenie o 19:04 s dĺžkou 118km s exp. Hranice naznačovalo, že toto nebude „márna“ alebo „zakopaná“ kóta.
Spojenia pribúdali celkom svižne aj vďaka AA staniciam. Niekde v diaľke bolo počuť aj AA-1 z lokátoru JO60LJ, ale v éteri bolo ešte veľa rušenia na to, aby sme spravili platné spojenie. Po krátkom spánku a začiatku druhej časti to bola čistá krása. Žiadne rušenie, ďaleké spojenia (podarila sa aj spomínaná AA-17, krásne 374km dlhé spojenie) a k tomu ešte plno hviezd a veterná turbína za chrbtom – pekná romantika.
Nad ránom sme zbalili antény a s dobrým pocitom krásnej noci sme sa vrátili nevyspatí domov.
Slovenský PD som zobral oddychovo, vyskúšame kótu a ak to bude moc zakopané, aspoň si užijem meteority. Ráno som teda opäť pobalil antény, baterky… a hybaj na stredné Slovensko. Po dva a pol hodinovej ceste som sa po týždni zvítal s „Duchom expedície“ a plní nadšenia sme mali antény zakrátko postavené. Avšak nebolo by to ono, keby sa niečo nepokazilo. Vertikál (Skipperovka, 13m DX wire a 30m koaxu) sme stavali na trikrát .
Prvý krát moc ďaleko a koax nedočiahol, druhý krát už dočiahol kábel, ale stála presne v západnom smere a po natočení smerovky nás rušila a na tretíkrát konečne správne. Nabudúce dvakrát meraj a raz stavaj!!! Závod začal a prvé spojenie išlo až nečakane blízko na exp. Mafia, iba 11km a tak sa pýtam Števka, že čo sa stalo, že je tak blízko? Vraj im niečo nevyšlo a ako Števko poznamenal: “stali sa z nás ,východniarske’ expedície”. Slniečko sa opäť činilo a rušenie na pásme bolo horšie ako zvyčajne. Spojenia na východ sa darilo robiť na vertikál s pomerne dobrými reportami. Na západnú stranu to išlo horšie, keďže po ceste bol vyšší kopec a spolu s rušením to proste neprechádzalo. Postupne sa podarilo spraviť exp. Baťovan na Skalku, čo vzbudilo nádeje na spojenia na západný smer. Rušenie sa ani po západe Slnka nestrácalo a tak som si dal od 21:15 do 23:30 pauzu a išiel som pozrieť Gaba. Ten sa dobre bavil na záverečných výstupoch umeleckého tábora. Po návrate k vysielačke ma čakalo pekné prekvapenie. Rušenie sa stratilo a zrazu sa na výzvy začali ozývať aj západné stanice. Najdlhšie spojenie sa podarilo s exp. Murgaš, krásnych 186km.
Po polnoci (asi o jednej) sme sa s exp. Baťovan a exp. Mafia dohodli, že sa ráno o piatej budeme počuť na kanáli 28, a že nateraz ideme spať. Tak som zaliezol do spacáku a vedľa auta som sa snažil trochu prespať. Keď už som zaspával zrazu počujem ako exp. Stredné Považie kričí výzvu. „Chlapci a kde ste boli doteraz?“ pomyslel som si. Rýchlym švihom vyskakujem zo spacáku, cestou k vysielačke dvakrát zakopávam a rozospatým hlasom robím spojenie.
Nadránom sa teda stretávame na 28, trošku sme sa navzájom povzbudili a prechádzame na USB robiť spojenia s českými stanicami. Ako tak počúvam exp. Baťovan a exp. Mafia ako robia spojenia na západ, uvedomujem si, že táto kóta je riadne „zakopaná“ a že sem už nikdy viacej neprídem na žiaden závod. O 8:30 prichádza Gabo, aby pomohol zbaliť antény a zhodnocujeme, že sme sa aspoň zúčastnili, lebo 28 spojení za celý závod naozaj nie je veľa a tento smútok ani padajúce meteority nezlepšili.
Za expedíciu Omega ďakujem za všetky spojenia, tešíme sa na ďalšie.
Jano Klátova Nová Ves
