Tak čo, už si zbalený? Technika, proviant, oblečenie zbalené? takto som vo štvrtok večer burcoval cébečkárov cez FB stránku Slovenského CB rádioklubu. Vypomstilo sa…
Plány na tretí augustový víkend boli jasné už od marca. Dokonca aj rodinná logistika klapla na 100%. Aj tak to však bol ťažký súťažný víkend. Na CB poľný deň 2017 som sa tešil ako na každý z predchádzajúcich. Avíza o štartoch postupne prichádzali, ba dokonca sa ozvali aj českí cébečkári, že prídu na Slovensko súťažiť.
Čo sa týka môjho výberu, bolo to zložité. Vedel som, že v nedeľu popoludní musím byť v Prešove, preto som hľadal vhodnú kótu na východnom Slovensku. Moc na výber nebolo, resp. z vytipovaných kót predtým nikto nevysielal. Chcel som sa pridať k exp. Tatran, ktorá plánovala štart z Chaty pod Soliskom (KN09AD), no Mišo (SK-805), ako hlavný operátor štart zrušil pár dní pred pretekmi. Kaso Partizánske bol zasa mimo (pracovné povinnosti). Nakoniec som to zobral len ako zábavu a rozdávanie bodíkov ostatným a vybral si Štrbské Pleso (KN09AC, 1250m n.m.) Preveroval som ešte možnosť vysielať z parkoviska pri jednom z hotelov priamo pri plese, kontaktná osoba síce priľúbila preverenie, no viac sa neohlásila.
Vo štvrtok večer pre pretekmi som “nastajloval” moju CB výbavu a pripravil ju na jedno miesto, aby som pred odchodom nemusel už nič hľadať. Tak vznikla táto fotografia, ktorú som použil v poslednej pozvánke na CBPD na Facebooku.
V sobotu ostalo všetko zbaliť do prepravnej podoby, naložiť spolu s anténou, stožiarom a koaxom do auta. K tomu nejakú poživeň, oblečenie, doklady a peniaze. Pribalil som papierový denník a zoznam ohlásených expedícií. Perá aspoň tri.
Tesne pred odchodom skypujem s Honzom Sulejovice, ktorý už bol na Slovensku a dohovárame si kávu. V Novákoch u maminej sestry pribaľujem deku, lebo moju aj so spacákom som nechal doma. V Prievidzi odovzdávam zásielku tajomníčke SCBR, pritom mi do cesty vbehne dôchodca ponáhľajúci sa do LIDLa. Všetok pekne uložený obsah batožinového priestoru bol premiešaný ako prísady do cesta. Tak dík.
Motorest pri Kraľovanoch je tak prepchatý hladnými zákazníkmi, že sa na parkovisku rovno otáčam a pokračujem ďalej. V Stankovanoch už čaká uvítací výbor exp. Pohádka v kompletnom zložení. Pri káve rozoberáme taktiku na pretek, končiace sa dovolenky a blížiaci sa nástup do práce.
exp. Pohádka na základni v Stankovanoch.
Čas však beží a tak sa lúčime a pokračujem v ceste. Pri Liptovskej Mare začína husto pršať. Ešte rýchly obed v ďalšom motoreste na diaľnici a 90 min pred štartom dorážam na miesto. Som v oblačnosti, všetko je ihneď mokré, pofukuje hmla a parkovisko je takmer plné.
Parkujem na jediné voľné miesto. Našťastie sa turisti vracajú a odchádzajú a tak kým zmontujem na zemi anténu, je to s výberom jej umiestnenia lepšie. Otáčam auto, skladám stožiar, k nemu anténa, nezabudnúť pripojiť koax a poďme s tým hore. Fajn o chvíľu je všetko vonku spravené, druhá etapa ma čaká v aute. Pripájam stanicu cez PSV meter k anténe a k batérii. K BATÉRII !!!
Necelú hodinu pred začiatkom zisťujem, že batéria je 200 km odo mňa položená doma na poličke. Hlavne, že som sa osstatných cez FB pýtal: “si zbalený?”
No nič, idem improvizovať, ako pripojiť napájacie vodiče zo stanice do autozásuvky. Jediným vhodným konektorom, ktorý v aute mám, je napájanie palubnej kamery. Po pár minútach je MacGyverovským spôsobom všetko pospájané. Zapnem stanicu – nič. Problém #1 – aby bolo v konektore napätie, musí byť zapnutý kľúčik v spínacej skrinke. Zasa nič. Problém #2 – musí byť naštartované !? Našťastie stačilo naštartovať a vypnúť motor a napájanie fungovalo… Desať minút. Potom znova aspoň nakrátko naštartovať… Elektronika auta odpája spotrebiče, keď nie je naštartované… No, toto bude zaujímavé.
Sedemnásť hodín, ideme na to. ”
Výzva závod, tu je expedícia Baťovan, Štrbské Pleso, Vysoké Tatry…”
Spraviť dve tri spojenia a “reset”. Zopár krát sa stalo, že napájanie vypadlo tesne pred alebo aj počas spojenia so vzdialenou stanicou. Po dvoch hodinách je mi jasné, že z tohto miesta nespravím žiadnu dieru do sveta. Na výzvu odpovedalo veľmi málo staníc. Expedície som mal už v denníku, ostávalo čakať na tých, ktorí sa ozvú neskôr a na stanice spoza východnej hranice. Honzo Sulejovice (exp. Pohádka) aj Jano NZ pomerne rýchlo spravili exp. Radegast na Špandave. U mňa bol Vašek v silných únikoch. SMS o 21:00 potvrdila, že o nás vie a bude až do rána dávať výzva na ch. 28. Do polnoci to však bola bieda. Posledné večerné spojenie som zapísal o 21:16, inak to bolo len vykrikovanie do tmy, monitorovanie pásma a pokec so susedmi na kopcoch. Palo BA je v práci a na kopec sa dostane až o polnoci. Hľadám ho, no nie je ho počuť. Keď na hranici počuteľnosti počujem JN88LE, viem, že Saigoni vysielajú, ostatné relácie sa strácajú v rušení. Príjemne prekvapili neohlásení exp. Dunajec (David SL), exp. Zmrzliak (Jani Istebné), prvýkrát na kopec vyliezol Mišo Ružiná (exp. Jasenie).
Vonku sa slabo blýska, Denisa Rapovce oznamuje chalanom na Kráľovej holi rozsiahlu búrku od Lučenca po Košice smerujúcu na sever. Potvrdzuje to aj meteoradar. No, snáď ma to obíde. Drobné mrholenie sa premení na dážď, búrka je našťastie ďaleko odomňa. Pratskot statickej elektriny je však počuť poriadne a spolu Talianmi, Turkami, Nemcami, Španielmi a všadeprítomnými ukrajinsko-ruskými DX nedáva žiadnu šancu počuť Radegast na dlhšie ako pol sekundy. Prestalo ma baviť štartovať každých pár minút auto. Vystúpil som z auta natiahnuť si kosti, keď tu zrazu šramot za autom. Líška! Vôbec sa nebála, práve naopak, silou-mocou ma chcela oňuchať… Až poriadny krik ju zastavil a odohnal. No po pár sekundách bol späť. Asi zacítila jedlo v aute na sedačke. Radšej som sadol a zavrel dvere. Tak sa milá líška pustila do smetného koša, ktorý komplet vyhádzala a našla odpadky. Trúbenie a diaľkové svetlá jej nevadili…
Po polnoci som “zaľahol” ak sa tak dá pomenovať prehadzovanie sa na sedadlách. Zdalo sa mi že ani nezaspím, ale asi sa mi to podarilo, lebo som o 01:22 nepočul pípnuť SMS od Pala, že je na Kamzíku a dáva výzvy. Keď som sa zo pred treťou ráno pýtal, na ktorom je kanáli, už bol doma a práve išiel spať. 🙁
Budím sa o piatej, zapínam stanicu a dávam výzvy. nikde nikto. Prví sa ozývajú Robo a Tomáš (Apollo), krátko po nich Jano NZ a ďalší. Honzo zo Smrekovice hlási, že Vašek mu svojimi spojeniami pod kopec spôsobuje slušné rušenie. U mňa je v náznakoch. Keď ho zrazu (Vaška – Radegast) počujem reportom 42, robí miestne spojenie a nedovolám sa. Potom priestor pre Slovákov a dovolá sa Michal Svidník, ktorý je ešte 105 km za mnou. Krásne počujem oboch, keď skončia, Radegast znova zmizne a až do konca závodu to už nevylezie.
Ráno stále prší. O pol deviatej na chvíľu prestane, preto sa lúčim so všetkými v dosahu, hľadám ponožky a tenisky a rýchlo skladám anténu. Potom balím techniku, debordelizujem auto a krátko po deviatej, keď sa CB PD končí, odchádzam z parkoviska. To sa práve plní prvými autami s turistami, ktorí aj napriek počasiu vyrážajú na túry.
Cesta domov však bola dlhšia. V Prešove som krátko popoludní vyzdvihol manželku a južnou trasou cez, RV, RS, LC, ZV, ZH a ZC sme sa spolu vrátili domov. Keď na to tak teraz pozerám, mohol som vlastne spraviť aj mobilnú kontrolku viacerým SK staniciam, pretože to bola poriadne okružná cesta slovenskom (650 km)
Viem, že sa neumiestnim v prvej desiatke. Som však rád, že som vás mnohých opäť počul na kopcoch. Už teraz sa teším na denníky, ale hlavne na fotografie a články. Verím že ste sa všetci domov vrátili zdraví.
Zároveň vás pozývam na vyhlásenie výsledkov 21. ročníka CB poľného dňa na CB stretnutie v Partizánskom.
Na záver prikladám audio, ako som niektorých z vás v éteri počul
Marconi Partizánske
exp. Baťovan
