CBPD #1 – Výborné počasie aj podmienky, čo viac si môžeme priať?

Už niekoľko rokov sme zvažovali vysielať z najvyššej kóty v okolí Partizánskeho. Banka denníkov prezradila, že z tejto kóty sa za posledných 15 rokov vysielalo len dvakrát a ani raz to nebola žiadna sláva. Rozhodnuté – CB poľný deň absolvujeme z kóty Vtáčnik, 1346m n.m., JN98HO.

Mali sme pripravené dva varianty: vyslovene pešia turistika (cca 10 km výstup) s ľahkou portejblovou výbavou, alebo vyvezenie autom a len krátka asi hodinová vynáška na kótu. Podmienkou bolo získať povolenie na vjazd na lesnú cestu a to prišlo v utorok pred súťažou. Pripravili sme teda kompletnú techniku a v zložení Marconi a Erixon Partizánske a Miazga Oslany sme v sobotu na poludnie sadali do auta. Každý mal na chrbte plný batoh, v rukách antény a stožiare. Hoci bolo vonku horúco, v tieni lesa bol výstup príjemný.

Horšie to bol na kóte, kde pražilo slnko. Krátko po našom príchode sme si všimli vetroň ako mieri ku kóte. Aj pilot si všimol nás a nad vrcholom Vtáčnika spravil niekoľko obratov a potom si to namieril do Prievidze.

Premýšľali sme, kde rozložíme vysielacie stanovište, najviac sa nám pozdávalo provizórne sedenie v tieni nízkych borovíc. Hneď ako sa uvoľnilo, sme ho obsadili a začali s prípravami. Hodinu pred začiatkom boli antény zmontované, vztýčené a vysielačka pripojená. No z reproduktora sme nepočuli takmer nič. Ticho, žiadne rušenie, na ktoré sme sa psychicky pripravovali. Sem-tam nejaká zahraničná stanica, ale žiaden neprekonateľný EU bordel. Ostala asi hodina do začiatku, preto Miazga s Erixonom spravili zopár spojení cez PMR.

Tesne pred súťažou dorazili na bicykloch Rado Bošany so synom. My sme spravili 2 kontrolné spojenia s blízkymi expedíciami a potom sa to rozbehlo.

Začali sme výzvou na kanáli 31, bolo na ňom úplne čisto. Za 11 minút 8 spojení a potom zrazu DX a brejkoval na nás. Nakoniec bol z neho op. Eric zo západného Paríža (near Versailles). Trochu som oprášil angličtinu a hor sa na ďalšie slovenské stanice. O pol šiestej nás z východu Slovenska prekvapila expedícia Kameň /p Škapová, reporty len 32/32, ale na čistom kanáli sme počuli všetko bez problémov a v denníku sme mali najdlhšie spojenie do CB PD. Po pár minútach Erixon zahlásil: Máme obligátnych 20 spojení, ideme domov? Samozrejme sme pokračovali ďalej. Reportami 59/59 sme sa pozdravili s expedíciou Pohádka na Smrekovici a navzájom sa poľutovali, že sa nám nepodarilo spojenie pred 2 týždňami počas LPD. To by bolo krásnych 430 km. Tentokrát sme pripísali “len” 60 km.

Dáta mobilného operátora boli problematické, ale aj tak sme dostali správu od Jordána Nový Jičín, že nás počuje. Bohužiaľ, my sme jeho počuli len v náznakoch. Keď však trochu zmenil kótu, podarilo sa spojenie na 189 km. Ďakujeme za trpezlivosť, Jordán! Bolo to prvé spojenie za hranicu, do poľného dňa sa síce nepočítalo, ale do Slovenskej portejblovej ligy bolo veľmi vítané!

Stále bolo čisté pásmo a tak sme počuli aj slabé stanice. Pred siedmou večer sa smejeme na trefnej kombinácii volačka + portejbl: Vodník Stupava nás volal od Gabčíkovskej priehrady. Veľa času sme trávili volaním výzvy vďaka hlasovému dávaču (home made by Erixon). Postupne nás volali aj ďalšie expedície, alebo sme sem-tam prešli pásmo a vždy na niekoho narazili.

Noc na Vtáčniku plánovali stráviť aj ďalší turisti, pred ôsmou večer sme viacerí sledovali krásny západ Slnka.

Približne 20-minútová pauza a už sa po nás zháňal Cyro Zvolen, aby nám “prihral” ďalšie dve spojenia – ozvali sa Tibor Zvolen a Cyrova manželka Esmeralda. Ďakujeme! Neskôr sme sa trochu potrápili pri spojení s Romanom Žďár n.Sázavou /p Studnice, ale zapojili sme tri páry uší a všetko dali dokopy.

Ďalšie unikátne zahraničné spojenie sa nám podarilo do Maďarska – Silvio 109HA182 vysielal z mobilu neďaleko okruhu F1 – Hungaroring. Po dlhom čase sme sa cez vysielačky rozprávali so Smrečkom Západné Tatry, potom sa ozval Alex Radošina z Marhátu, na ktorého sa okamžite strhol veľký pileup súťažných staníc.

Pred polnocou sa mi veľmi začalo driemať, preto som mikrofón prenechal Erixonovi a šiel si ľahnúť do stanu a hneď zaspal, takže ďalší vývoj viem len z ranného rozprávania a študovania zápisov v denníku.

Pribudli stanice, ktoré sme predtým počuli pri spojeniach s inými, ale nebrejkovali na nich. Erixon dokonca počul exp. Tětřev z Klínovca, v noci to však neprešlo. Preto sme ráno nielen my, ale aj ďalšie slovenské stanice sledovali signály zo západných Čiech. Kým o pol šiestej to ešte nešlo…

…krátko po siedmej sme Klínovec počuli štvorkovým rádiom, ako robil spojenie s Matesom Brno. Veľmi dlho trvalo, kým si správne vymenili všetky povinné údaje, ale potom na naše brejkovanie zareagovali na prvýkrát. Spojenie na 456 km sa nám podarilo už v stúpajúcom ruskom rušení. Zaujímavé bolo, že rozdiel v príjme medzi  HB9CV a drôtovou lambda 1/2 bol iba 1S (smerovka 44, vertikál 43).

Potom to už bolo len o striedaní výzvy a hľadaní staníc, ktoré ešte v denníku neboli. Tým posledným bolo spojenie doslova pod kopec – Zef Lehota pod Vtáčnikom nám chcel vytlačiť S-meter zo stanice – 59+++.

Aj súťažné stanice postupne končili prevádzku. Števo Zvolen o ôsmej napísal, že odchádza z kopca, v rovnakom čase to zabalila aj exp. Pohádka. Presne o deviate ráno, keď už na Vtáčniku boli prví ranní turisti sme na ch. 28 všetkým symbolicky poďakovali za spojenia a vypli stanicu.

V denníku máme celkom 114 spojení (SK + CZ + FR + HU).  Tentokrát vyšlo asi všetko tak, ako sme chceli: počasie na jednotku, doprava pod kopec, technika fungovala, podmienky priali, nálada výborná. Jedinou chybičkou krásy bolo menej staníc v Čechách, ale zasa nemôžeme mať všetko. Chceme sa aj prostredníctvom internetu poďakovať za všetky spojenia a tešíme sa na ďalšie!

Expedícia Baťovan v zložení
Marconi Partizánske (SK-424)
Erixon Partizánske
Miazga Oslany

P.S. Denníky do CB poľného dňa môžete odovzdať aj tu.