Aprílový výjazd sa teda poriadne skomplikoval. Najprv som plánoval ísť von už 6.4., ale zvolenskí hokejisti to všetko tak skomplikovali, že som sa nakoniec 20.4. pridal k ostatným a vyrazil tiež...
Svoje plány som ale kompletne musel prekopať, pretože v nedeľu ráno som už musel byť vo Zvolene. Z uvedených dôvodov som do Kremnických vrchov vyrazil už v piatok v podvečer. Chladno nehlásili, preto som si povedal, že to tentokrát skúsim bez elektriky iba z bateriek. Po príchode o 19h som sa hneď pustil do stavby a za hodinku som mal všetko postavené, odmerané, skontrolované a pripravené. Vonku poriadne fúkalo, ale zvládol som aj väčší vietor. Podmienky nič moc, nakoľko na všetkých 40 kanáloch prevládal rádiový kľud.
Už už som sa ukladal do postele, keď som začul ohromný rachot. To hneď neveštilo nič dobré. Vybehol som von a celý stožiar aj s dvojčaťom ležal na betónovom parkovisku. Všetky tri gurtne, ktoré stožiar držali o zvodidlo nápor vetra proste nevydržali, povolili a celá sústava šla k zemi 🙁
Nebol to veru pekný pohľad :-(. Jediným pozitívom bolo, že žiadny prvok sa zázrakom nezlomil. Dokrivené boli poriadne, ale v tom je krása hliníku, všetko sa dalo ako tak narovnať. K trom gurtniam som pridal všetky, čo som našiel a postavil som to nanovo. Kontrola PSV však nedopadla dobre, všade cez 3. Všetko muselo ísť dole druhý krát 🙁
Hľadať chybu na dvojčati po 21h, svietiac si mobilom bolo síce náročné, ale chybu som rýchlo našiel. Pri páde sa na jednom z HB zlomilo pájkovacie očko a signál šiel miesto do prvkov iba do vzduchu. Keďže letovačku som nemal a ani 220V hľadal som iné riešenie. V portejblovej kabele som našiel staré baterkové káble zakončené očkom presne rovnakého priemeru. Naštikal som teda oba káble a spojil ich. Oprava to bola taká ako sa hovorí na kolene, ale fungovalo to.
Toto je zlý uhol pohľadu, ale tento druhý detail je lepší. Inokedy by som pri nízkom napätí červený s modrým nikdy nespájal, teraz som si ale farby vyberať nemohol. Použil som, čo bolo po ruke.
Všetko šlo hore po tretí krát. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Poviem pravdu pred tretím meraním PSV som sa radšej prežehnal. Tretie meranie dopadlo konečne v poriadku a mohol som si konečne ľahnúť spať.
Noc bola hrozná. Napriek dodávke bola dnu zima ako v ruskom filme. Darmo som mal jeden spacák pod sebou a druhý na sebe. Zniesol by som určite aj tretí. Obdivujem Matesa ako dokázal bivakovať po kopcom v najväčšej zime…
Konečne zazvonil budík. 7h a začal som tradične Kotlíkom Trnky-Brnky. Spojenia zvolna začali pribúdať. Tesne po desiatej sa ozvala partia na Bradle. Spojenia naďalej síce pribúdali, ale akosi chýbali diaľky. Spojenia nad 100km bol vzácne. Pobavil ma však brejk tu Tygr Mutěnice portejbl Veranda 🙂 a už sme spolu všetkých ohovárali. Tí čo vedia, vedia aj konkrétne ktorých 🙂
Vonku bolo krásne, nikde jediného obláčka. Keďže ľudí bolo na pásme ešte pomenej ostal čas aj na obed aj na malú turistiku. Na výhliadke sa síce už nelyžovalo, ale snehu tam miestami ešte bolo aj pol metra.
Cez 200km som sa dostal až po 15h spojením s Tomášom Sruby na Hoblovně (217km). To bolo na dlhé minúty a hodiny jediný aký taký DX. Diaľky proste nechodili. Všetci ostatní portejblisti sa postupne hlásili a po jednom som si ich škrtal z pripraveného papiera.
Aktivita na Slovensku i Moravskom pomedzí bola výborná. Možno bola aj ďalej, ale to sme nikto nevedeli, pretože cez 200km sme nikto nič nepočuli.
Dohodnuté spojenie na SSB s Expedíciou Radegast síce nevyšlo, ale malou náplasťou bol aspoň Vláďa Tři Dvory. Na Zvičinu to hodilo 301km, čo nakoniec aj zostalo najdlhším spojením. Asi najviac ma však tentokrát pobavilo spojenie s 4-ročným Alexom Rapovce, synom Dušana Kotmanová Rapovce, ktorý mu všetko preddiktovával, ale maličký vždy všetko kompletne domotal…ale taký bol zlatý…ach ešte teraz sa smejem 🙂 🙂 🙂 Ale presne takto si to predstavujem, deti sú predsa naša budúcnosť a to aj na CB pásme.
Koniec som mal naplánovaný o pol noci. Spojenia pribúdali ako v lete na saniach. Jedno spojenie na 15 výziev! Štatistiku pomohol vylepšiť Srubský, ktorý majk posunul aj Kláre Letohrad 🙂 Díki Tome! Aj posledný pokus na Radegastov 23:15 nevyšiel a keďže som už všetkých mal v logu, rozhodol som sa to trápenie o 23:35 ukončiť. Druhú noc v dodávke som už nechcel riskovať, tak som to všetko zbalil a po pol jednej som sa pobral domov.
Ak som minulý mesiac písal, že tak dobré podmienky som už dlho nezažil, tak teraz to bol žiaľ presný opak. Tým, že som vysielal prakticky celú sobotu som s počtom spojení celkom spokojný, ale tak nízky priemer som tu ešte snáď ani nemal. Čo už, nie vždy to lieta… Snáď to bude v máji opäť lepšie!
73 Števo Zvolen SK-525
